Inzerce https://www.lekarna.cz/maminka-a-pece-o-dite/?utm_source=ordinace&utm_medium=leaderboard&utm_campaign=maminka-a-pece-o-dite

Tehotenstvo a antidepresiva

Nemáte niektorá skúsenosti s braním antidepresívnych liekov v tehotenstve ?? Už velmi dlho beriem Remod (predtým Seroxat).Chcela by som otehotniet ale ked si vysadim liek je mi stale velmi zle. Lekar mi doporucil prve tri mesiace nic nebrat ale ja neviem ci to vydrzim.Poradte mi prosim !

Inzerce https://www.ordinace.cz/clanek/odborne-poradny-na-ordinace-cz/
Odpovědi
jana
1x

Ahoj nova partacka :-) tak uz sme stvorka ako serial sex v meste...dnes asi nic moc plodne nenapisem lebo som po 12h praci a som unavena..a nechce sa mi nejako hlboho zamyslat. tak vidim ze pochybnosti mame vsetky rovnake..som zvedava ktora sa da na tehotenstvo prva..no ja do leta este urcite nie.lebo musim vybavit tie moje zalezitosti a potom hadam aj hej...ale kazdy den si vravim ze akoze som tehotna ze akoze by som to zvladla...ale to asi nejde asi sa budem citit inak...ja neviem asi ani toto nie je dobre ze to clovek moc rozobera a moc sa sleduje..treba sa naucit byt trochu flegmaticka,nechat plynut ten den a nerozoberat kazdu malickost...dnes som stala v dlhej a pomalej rade v tescu a rozmyslala som nad tym (casu som mala dost) ako si dokazem sama navodit ten stav ze mi je zle,stiesnene...a vela krat som si to aj navodila aj teraz som chcela ale som si povedala ved klud jana-pozri sa okolo-co ty vies o tych ludoch-mozno je im rovnako ako tebe,mozno im je horsie-ved sme len ludia a neviem preco by som sa tu mala citit zle-vychod je blizko-fakt sa mi nema co stat. a tak som sa v duchu usmiala a povedala si fakt-nema sa mi tu co stat,ved tu som v bezpeci,je tu viac ludi-ale su mi ukradnuti...a neprislo NIC..vobec nic...a to ma potesilo. tak ked zvladneme pomaly tieto drobnosti-rady v obchodoch,cestovanie..tak zvladneme tehotenstvo...sranda ze nam nerobi problem ci nam bude zle-myslim fyzicky-my rozoberame len ci nam bude zle-psychicky..ostatne mamicky to ani nenapadne. keby vedeli ze fyzicka bolest je nic. vobec nic. inak aj dnes som mala taky normalny den a uz sa tesim na vase nove zazitky..no doooobre,nemusia byt ani nove...pa pa dievcence :-))))))

jana

Inak bola som dnes v lekarni - a ta sa tvarila ze to pocula prvy krat..ten liek co si spominala...tak zbehnem dakedy inokedy a inde..ja len tak ze tato lekaren bola po ruke...ale som sa smiala lebo ten nazov toho lieku by som si nezapamatala tak som si to napisala do mobilu a ked som prisla k lekarnicke tak som vytiahla mobil a kukala a nevedela poriadne precitat...tak som sa jej tam smiala...doooobre..uz fakt koncim :-))))

jana

ahojte vsetky...maci ja som ten liek nejako zvlast nezhanala - sa mi...ja som z bb..a ty? a aj na tu stranku som sa kukla len tak ledabolo :-)) ked budem mat volno tak si pokukam..a s tym obchodom - uz ani ja nemam moc stavy-ked tak len slabucke..to uz viem nejako zvladat..a maci ako dopadla ta oslava alebo party,ci co to bolo? ....joj a dnes som videla jednu babu ktoru som stretla tiez u mojej doktorky-bola som prekvapena-tak do teraz chodila tehotna ale uz porodila-tak som ju chcela zastavit a opytat sa jej ze ako co...ale no zastavte cudziu babu a pytajte sa na taketo chulostive veci-bolo mi to trocha trapne-inak zdravime sa,tak ak bude vhodnejsia moznost tak ju oslovim ale teraz mala na ponahlo...no inak dnes taky priemerny den,nic sa nedialo..a vy ostatne babky-kde ste???? hmmm??? tak zatial paaaaaaa

maca

Ahojteee :-)) . No Jani, party dopadla dobre, bolo super, mala som tam ludi, teda kamaratov, vratane mojho manžela a skvelo sme sa zabavili, došli sme domov o 4.00 rano :-) a myslim, že to hovori za všetko... Mno a inak ja som už treti den bez AD, jednoducho som ich vysadila, dako som citila, že je vhodny cas, načo to viac odkladať :-) bud-alebo :-) ... Tak držte palce. Zatial som OK, ale dnes som si aj prvy krat dala ten liek, co som vyssia spominala, tak uvidime, ale no ved hadam to zvladnem :-)) Tak že tolko info o mne xixi a ja utekam variť, aby som topostihala, lebo dnes varim aj na dvojo :-) . No a inak ja som zo ZM, a BB som bola asi pred 3 mesiacmi u kamaratky na vikend, možno sme sa aj stretli, lebo sme boli aj v Tescu :-) ajoooojteeee a PEkNy a HlAvNe VeSeLy DeN Vam PrAjEm VsEcKýM !!!!! :-)

jana

jeeej..tak super maci...teraz na vsecko - ze party bola ok ale hlavne ze si vysadila AD - som zvedava ze co...a ty len furt varis...aach tvoj muz musi mat radost...nooo a ty si bola v bb a nezastavila si sa??? ze sa nehanbis....inak liluska alias kamilka - pozrela som si tvoj profil na pokeci...to ja som ti raz pisala mail - mozes si kuk ten moj - donasi - len ja tam nemam fotky - mam ale na heslo a to nedam sem... ale mozes si aspon precitat o mne..to len tak ak by ta zaujimalo...no babenky-ja sa moc tesim lebo mam dva dni volno a som unavena ako kon - to tito ludia vycerpavaju...a inak nist take..len ze normalny den...zachvilu mozme tuto stranku prelozit na "dennik nas styroch" ale maci mi sme najviac "ukecane"... no ale to vobec nevadi - aspon maju co ludia citat :-)))) joooj babky-idem ja oddychovat-bo vela hodin a mam chut si vylozit nohy a lahnut si na frajera - ktory mi tu za chrbtom vylihuje a kuka tv...pekny dnicek dievcence- zajtra sa "vidime" pa pa

maca

janik a Ty si na pokeci?? a to akoto, že ja o tom nevieeeeem ???? no idem si ta kuk aj ja, a napisem ti tam neco :-)) , aby si vedela, kto som ja :-)) .... zajtra napisem viec, ahojteeeee, utekam hajaaaaat, bo vela, vela, vela hodin už na mna, mna, čo chodim spavať so sliepkami :-))

maca

Ahojte baby. Inak dako dlho tu už LEa nebola, čože je s tebou???? Hm??? Janik, noo, bola som v BB, a ver tomu, že keby som ta už vtedy poznala, uuuurčite by som sa bola zastavila :-) !! Ja som vcera bola na nakupoch, a kedže už bez Ad, tak som mala veeelike obavi. A zasa to na mna kcelo prisť, ten nas užasny strach, ale som si zasa povedala, že NESTRESUJ MOja, OK :-) a preslo to, aj čo vobec nestihlo prisť :-)) , A potom sme museli obehať včetky obchodi , čo boli otvorene, a taaak som sa tam dobre ciiitila, a vnutri som si hovorila, že AKO SOM JA SIKOVNA a hviezda. Normalne ma musel z jedneho Obchod.centra manžel tahat nasilu, co uz mu tam bolo dlho :-))) . No vidite baby, ked to zvladam ja, tak to zvladnete aj Vy. Obavi su prirodzene, ale ONO TO IDEEEEEE :-)) .... Ja len verim, že mi to vydrži, a po čase mi to zasa neprepne - xixi

jana

tak jasne maci ze by si sa zastavila-to ja som ta len tak dotahovala - ved vtedy sme sa nepoznali...hallooo lea!!! co je s tebou?? kde si co si? tak super maci s tym obchodom...ja uz tiez vo velkom pobehujem po obchodoch a nakup.centrach...a dokazem tam stravit hodiny...

lea

Ahojte kočky, nič nestiham až teraz som sa sem dostala vidím,že sa to tu rozrastá.Verím, že sa nám bude všetkým dobre dariť,Dobre sa čitajú tie Mcine príspevky,sú plné optimizmu no nie každý zvláda všetko rovnako.Rovnaká diagnóza ale každý to zvláda inak.Nechcem nikoho odrádzať alebo znechucovať ale toto všetko som ja preskákala,takže viem o čom hovorím.Ja som AD nebrala 2 mesiace a potom sa to vrátilo v plnej sile ,ale ako hovorím každý to zvláda inak. Teraz som spokojná a dúfam, že raz bude všetko OK.Cítim sa dobre a to je podstatné.Ja sa pomaly zmierujem so svojou situáciou a som vďačná za každý deň,ktorý prežijem v pohode so svojou rodinou.čau

jana

Ahoj stratena :-)) .... ja viem ze uz neveris ze bude dobre ale ja som tiez par krat prestala brat AD a musela som znovu ale stale verim ze to pojde..a ak by to neslo bez nich tak to pojde s nimi...dolezite je ze sa citis dobre..fakt. a maca to mysli dobre - chce nam dodat optimizmus..musime sa takto spolu povzbudzovat...ponahlam sa paa

maja

babyyy.. wow, konecne niekto normalny, kto ma bude chapat :) odjakziva som uletena tym smerom, ze autobusy, obchody, lekari, vybavovacky a pod. nehrozi, kym nejde niekto so mnou. vadi mi to, je to obmedzujuce, jasne, ale nechcela som to nikdy riesit tym, ze sa dopovat chemiou, neviem, mala som pocit, ze by som to nebola ja.. tak sa to zatial vzdy nejak vyriesilo same, ze mal ist kto so mnou, ani by som to uz neriesila, ale.. uz je asi najvyssi cas mat babo, niekedy minuly rok sme to skusili (jediny raz), ale ten stav "po" bol hrozny. revat, grcat, teplo, zima, wecko, brucho, nedalo sa dychat, spat.. strasne sa toho bojim vsetkeho. ani nie tak porodu a bolesti, dajme tomu, ze to scasti vyriesi epi, teda aspon sa tym ukludnujem, ale vsetkeho okolo. vsetky fyzicke zmeny, grcacky (celkovo mam paniku z vracania, ze sa uz nikdy nenadychnem), ciarky (strie) na bruchu, zily, nastrihavacky (zas nie tak kvoli bolesti, ale preto, ze je to proste nechutne, ze ta rozrezu jak hydinu), potom ze mi ostane ovisnute brucho.. asi jedine, co mi dodava ake-take sebavedomie, je prave to "fyzicno", tak preto sa tak strasne bojim fyz. zmien :( chodila som potom k psycho, ale nic, ziadna zmena, tak som sa snazila nejak si sama nahovarat len tie dobre veci, ze babo stoji aj za tie zmeny a ze budem sikulka a budem na sebe makat, aby som vyzerala ako predtym a stale som sa snazila si predstavit male zlate babo a len dobre pocity.. myslela som si, ze to trochu pomohlo, ale potom bol taky sen, ze som bola v nejakom stvrtom mesiaci a zacalo byt brusko.. tak som na seba pozerala v tom sne do zrkadla, total panika, ze uz nikdy nebudem mat naspat moje brucho a ze som sa zabudla kremovat cele styri mesiace.. ked som sa zobudila, zas to bolo vsetko ako na zaciatku, nepomahali ziadne moje pozitivne nahovaracky.. bola som potom u hypnotizerky, ze mali by sa tie pozitivne ucinky prejavit do tyzdna.. tyzden sice este len bude, ale aj tak nic, ziadna zmena.. cez den aj mam pocit, ze to zvladnem, ale pride vecer a hlavne skoro rano a uz len pozeram do stropu, neda sa spat.. pobehujem medzi weckom a spalnou a ukludnujem sa tym, ze ved neni som tehotna, vsetko je ok.. tak to potom za nejaku hodinku trochu prejde.. len uz fakt by som chcela sa odhodlat mat babo, aj drahy ho uz chce.. a ja neviem, co teraz.. nechcem mu ublizit branim chemie.. ale bojim sa znovu prezit tie pocity, neviem to zvladnut.. co teraz? :(

jana

Ahoj maja....noo kym neberies AD tak si na tom dobre..kazdi mame nejake obavy...to je normalne..niekto sa boji psov-moja mamina a niekto ich miluje-ja...niekto ma panicky strach z vysok-moja znama niekto sa nad tym ani nepozastavuje...tie tvoje problemy-ani nie su problemy-su to len male obavy ktore vobec ale vobec nie su podstatne...to ze sa zvacsi brusko-to jednoducho tak musi byt-tak ako mas dve oci tak mas v tehotenstve brusko...tak ako vznikne tak bude aj po nom ale chce to cas...strie-zas len kozmeticky problem..tak ako ja mam jazvu na zadku-proste ju tam mam a je mi tak ukradnuta-neriesim...existuju rozne kremiky,geliky co sa pouzivaju v tehotenstve tak mozes proti tomu bojovat aspon trochtu-ci to pomoze-ukaze cas...a ak ti zostane kde tu jazvycka-no booze je tam toho..to vobec nie je podstatne..nik normalny sa nebude nad tym pozastavovat-chlap ak ta ma rad tak mu to vadit nebude a ostatni?? tak tych mam hlboko v .... to ze sa bojis je normalne-kazda mamicka sa boji...je to prirodzene..ja som extra special v strachu....ale chcem babo..chcem a chcem...bude mi zle? neviem...hadam mi dakto pomoze..ako? neviem...ale niekto sa najde..myslim ze ty mas len obycajny strach..ale je zvladnutelny..nestresuj sa zbytocne takymi kravinami ako grcanie,strie...kazda tym presla..a? a vsetci sme tu a zijeme.

maja

ahoj jani, dakujem. viem, ze mas pravdu, rozumom sa snazim kazdy den si toto iste nahovorit, ale ked pride ta panika, tak mi rozumove veci nejak nefunguju. aj teraz, len o tom piseme a uz krce v bruchu, dorevu a pod.. ale som rada, ze nie som sama, kto to zaziva a je strasne dobre vediet, ze nie pre kazdeho su to hovadiny.. pekny dnik

jana

ahoj maja...neboj sa da sa to zvladnut..stale a zakazdym treba byt optimisticka..ja viem ze to vzdy nejde ale co najviac sa snazit..

maja

ahojky :) snazim sa :) vymyslela som uz aj dievcatkovske meno a kupila nejake dve-tri veci, co budem potrebovat, ked budem mat brusko :) kamoska povedala, ze je to chore, ale no a co, ked nam to pomaha tesit sa, nie? niekedy mam pocit, ze sa bojim len odhodlat sa ist do toho, ze keby to prislo, tak uz by som nemusela riesit, ci ano, ci nie, ale uz by to tu bolo a riesila by som uz len to, co je.. len potom zas pridu pochybnosti, ze bude to znovu tak ako minule, ze som to chcela riesit tabletkou "po".. a ani neviem, ci je dobre odhanat a potlacat zle myslienky a mysliet len na to pekne, alebo ked pridu tie zle, tak si "vychutnat" aj tie.. ake ty mas skusenosti, co ti pomaha viac? dakujem a pekny vikendik :)

jana

to je fajn ze si si kupila nejake veci - ja som uz vela pokupila pre babatko - a tak som sa vytesovala...a s tym mas pravdu ze ked to uz bude tak uz nebudes riesit co a ako ale len pritomnost..ono je tazke sa odhodlat ale uz ked sa ... tak to bude a budes riesit len to...mne je lepsie ked myslim na tie krajsie veci lebo tie hororove su zle a navodi to strasny strach a na co si to vyrabat sama...ale tak prezit treba aj to zle ale ked uz je zle treba mysliet na to dobre - hocico - ist von,prejst sa alebo si daco kupit alebo dat sladkost..cokolvek...pekny vikend aj tebe

maja

cauko janulka, som si precitala este raz vsetko, co ste si s babami popisali. moc ti prajem, nech vsetko vyjde, ako si predstavujes, aj s drahym, aj s domcekom a hlavne s babatkom. aj ja budem mat tento rok 30, tak uvidime, ako sa nam zadari ;) tuto noc sa mi zas snivalo, ze som rodila, dokonca dvakrat som to zvladla :D zas to islo v tom sne, ze hysaky, revala som, ale potom som zistila, ze doktor je jozo vajda, tak bolo lepsie :D drzkaj sa, papa

jana

ty si ksicht - ze jozo vajda...:-))) ale ak ti to ma pomoct tak je to fajn...a dakujem za to co vsetko mi prajes - dnes som aj skusala jazdit autom - dialka - nemyslitelne ale dnes som uz zas posunula tu moju hranicu a navstivila som kamosku v susednom meste - co je asi 20 km od mojho - ona tam byva dakych 5 rokov a ja som ju nikdy nebola pozriet lebo som to nezvladala ale dnes som to zvladla a bol to neskutocny pocit...a vies co mi pomohlo? ano mala som tie pocity ze uz dost ze to nezvladnem ale aj v tej hnusnej chvili som si dokazala povedat dost jana je to len obycajny strach a nic sa ti tam nemoze stat...bala som sa ale zvedavost ci to zvladnem bola silnejsia a tak som isla a isla a zasla som tam..neskutocny pocit..pre normalnych ludi - nepochopitelne ale ja som neskutocne stastna...a tak si myslim ze to pojde aj vam ostatnym..musi to ist aj vam..ked to ide mne...boooze treba si len povedat ze musis musis a musis...netreba mat hned na zaciatok velke ciele ale len malinke..a ist krok po krociku za svojim cielom-ani mne to vzdy neslo a vratila som sa z cesty naspat ale prisiel ten moment ked som to zvladla - vzdy len kilometer po kilometri - krocik po krociku a pojde tu...fakt to skus a bude dobre..len to chce trpezlivost-co ja vobec nemam ale naucila som sa...chcem vam dodat optimizmus baby lebo ono sa treba tak zdravo nasrat a ist a nedovolit tomu nasmu strachu aby nam branil v nasich snoch...prajem vam vela vela sil...zvladnete to a ked nie dnes,nemusi to byt ani zajtra ale pomalinky ano..DRZIM VAM PALCE A NAKOPTE TEN STRACH DO ....:-)))))))

maja

janiiii, si super, tesim sa. predtym si pisala 15 km, teraz 20, perfektne. inak zvlastne, vcera poobede som tak strasne myslela na teba presne ohladom toho cestovania. som sa snazila do toho vzit, lebo toto nastastie nemam, milujem cestovat a cim dalej, tym lepsie, drahy je zo mna na vetvy, lebo stale sa chcem niekam vozit :) ale je fakt super, ze si to zvladla a aj si mi pomohla prist na taku novu myslienku :) ked mam paniku zo vselicoho mozneho, z autobusu a pod., vzdy sa ukludnujem, ze to mozem hocikedy prerusit, proste odist stade. a ked som si predstavila teho, tym viac som sa toho bala, ze nemozem to proste len tak ukoncit a vratit sa k tomu inokedy a to ma na tom strasne desi. ale ako si napisala, ze si mala pocit, ze uz dost a chces sa vratit a potom si to aj tak zvladla - mozno presne tymto sposobom mam rozmyslat, ze nie utekat od toho stale, ale prekonavat to. a Danka, tebe drzim palce, nech je tentokrat vsetko v poriadku a nech vsetko zvladas v co najvacsom klude. ked ti je skaredo, uz len chvilku musis vydrzat, aby si mohla znovu nabehnut na lieky. a mozno tak unaveno a depkovo ti je "len" preto, ze cakas babo, kamosova sestra, co je tehotna, vraj prespi aj 18 hod. v kuse, taka byva unavena.

Dana

Ahojte.Aj ja sa k vám pridám.Na PP sa liečim asi 2 roky,no už to bude aj 2 a pol roka.Beriem Seroxat.Teraz som v 11tt a dr.mi kázala v 1.trimestry lieky vysadiť-takže hneď,ako som zistila,že som tehu,som lieky vysadila.No býva mi všelijako,ale nie už úplne také stavy ako za zač.ochorenia /vtady som 2-3 týždne chodila na pohotovisť na injekciu diazepam.,aby som sa ukludnila/-aj dr. povedala,že nejakú hladinu toho serotonínu z liekov v sebe mám.Zo začiatku som sa strašne bála,aby som nepotratila-hlavne prvé týždne,lebo pred rokom a pol som potratila v 7.-týždni,takže teraz,keda som chodila,tade som kukala na nohavičky,aby tam nebola krv a keď ma zabolelo brucho-pár krát ma chytila panika,srdce mi búšilo,hnačkovala som,celá studená-vtedy som si dala Guajacuran-ten mi dr.dala ako takú 1.pomoc,keby ma niečo chytilo.Asi aj zabral,no a prešlo mi to asi až keď som zaspala od únavy,lebo to som večš.chytila v noci.Potom mám dni,keď som ako ovalená,nič sa mi nechce,nevládzem,ťažko sa mi robia úplne obyčajné veci,plazím sa..taká depka,ale hovorím si,vždy lepšie byť prispatá,ako v panike zdesilo behať po byte.Okrem toho mi je stále zle,no ale to patrí k tehu,tak to vydržím.Dr mi dovolila od 2.trim.brať lieky,tak ich aj chcem brať,aby som mohla lepšie fungovať.Inak,koľko lekárov,toľko názorov-čo som počula aj čítala na nete.Niekto hovorí,radšej spokojná matka na liekoch ako naopak,že pri AD sa rodia zdravé deti,niekto povie,1.trim.bez liekov atď. a vyber si..Ja si myslím,keď niekto vydrží,aj keď s odretými ušami aspoň 1.trim.bez liekov,je to dobré,ale keď sa tej žene nedá,tak nech berie lieky,aj tak je vysoká pravdepodobnosť,že dieťatko sa narodí úplne zdravé.Ja som vtedy ako som potratila,pred otehotn.vysadila lieky,asi na 3.pokus sme otehotn.,bolo leto,slniečko,vitamíny,aj som brala vitamíny pre tehotné,žiaden stres...a potratila som.A mnohé ženy ani dlho nevedia,že sú tehotné,a kadejako žijú a majú zdravé bábo,takže tak.Dokonca vraj aj v koncentrákoch sa rodili deti,no tak keď si predstavím tie podmienky na tehotenstvo..No ale to som už odbočila.Babky,nebojte sa,nejako to zvládneme,treba do toho ísť,a dohodnúť sa s dr. či lieky alebo nie.Maca,inak to je pravda-to v tom Tescu.Aj ja,raz som si musela dať akúsi tabletku a bála som sa,či nebudem mať nejaké vedľajšie účinky /po mojom poctivom preštudovaní príbalového letáku/ a si 10 min.po užití lieku na mňa išiel závrat,hovorím si,už asi je so mnou zle z toho lieku,ale potom som si povedala,ale figu,to je panický záchvat,kľud,neopdpadneš,a ak áno,tak čo s tým narobíš,začala som z hlboka dýchať a hovorím si pokoj,to prejde..a prešlo.No viem,niek. sa to nedá,ale niekedy to funguje.Tak sa všetky držte,prajem veľa síl! :-)))

jana

AHOJTE vsecke:-) ale maji tebe som chcela-ze ani sa nesnaz predstaviat si ako mi moze vadit dialka-lebo ja som ten debilny typ-co si dokaze predstavovat a potom si to dokazem navodit..tak preto niekedy nie je dobre to moc rozoberat aby sme si nenarobili este horsie..a co sa tyka toho cestovania - ja som to milovala - ved som bola aj robit vo svajciarsku,bola som pri mori...a bum...co sa stalo neviem ale je to tu a tak vam to nechcem dopodrobna lebo ak ste take typi ako ja tak si to dokazete navodit..ale co som este chcela maja-jednu zaujimavu vec si postrehla-ja som to nevedela pomenovat-ale to co si spominala s tym teho-ze ked to tu bude nebude sa dat z toho "dostat von"-ze co sa tyka busu alebo obchodu - z tade clovek moze vyliest ale z tehotenstva nie..a presne toto aj mna zerie..ten cudny pocit. a na druhej strane ze treba to prekonat...uuff no MUSIME...jasnacka!!!!!??!!!! pekny den-zajtra sa zastavim ale dnes som uz unavena - 14 hod v praci pa pa

maja

avoj, ja som zas vcera bola nejaka mrtva, som prespala cely vecer. aspon som sa nemusela kukat na "draheho", volake ma drbnute obdobie, nervak :))) ty ako robis, jani, ked si bola 14 hod v robote? ze tahas dlho a potom nejake volne dni? jasneeee, neboj, musime byt silne :) a ty budes, lebo vies co? lebo ty si sa uz prekonala, zvladla si dialku bez toho, aby si z toho utiekla, tak preto som si ista, ze tak isto super zvladnes aj teho!! inak to cestovanie - to som prekvapena, ze ti to prislo len tak zrazu, to je sila. myslela som, ze si to tak mala odjakziva, ze nejaky odpor k tomu, ze to nevzniklo len tak zrazu. sila, fakt.. ktovie, co sa nam deje v hlavickach :) papa, pekny dnik (konecne je slnieckovo)

jana

ale maji robim 12 h denne len vtedy som musela prist skorej..tak kadejako robime ze sa striedame ale tak zhruba dake dva dni si odrobim potom dake dva mam volno ale nie je to pravidlom..a dnes je fakt pekne vonku,slniecko svieti - aj som si na daku hodku vykvasila na balkonik a vychutnavala si teplo ale fukal chladny vietor tak som nejako dlho nevydrzala-dala som si aspon kavicku,cigu a isla som sa schovat dnu...ja som tiez nejaka podrazdena - ale tentokrat z tych praktickejsich veci...robota ma svte - a to dost...len mam teraz same uvery-nemozem len tak odist..najviac sa tesim ked v septembri zaplatim poslednu splatku za auto-lebo nejako to nezvladam...takze teraz ma serkaju peniaze a premyslam a premyslam ako dalej...ale stale je to lepsie ako by ma malo trapit to ze je mi zle - psych.-teraz mam celkom fajn obdobie-uvidime dokedy..ale nejako som bojovo naladena aj proti psychicnu:-))takze strach ma asi strach sa objavit :-))) co je celkom zaujimave a vyhovuje mi to...maja ty nahodou nie si na pokeci? lebo tak by sa lepsie komunikovalo a mam jeden mejl co mi poslala nasa partacka - maca - o chlapovi ako tiez trpi tym cim my a ako sa to snazil prekonat - a ono je to tak dobre napisane-ze aj si robi z toho srandu a vlastne co jemu pomohlo..lebo niekedy staci jedna veta a clovek sa nad tym zamysli - ze fakt a pomoze mu to..mne teda z toho clanku pomohlo nieco a snazim sa nebrat to uz tak smrtelne vazne...skor ked ma chyti panika-tak sa naseriem ze nie nie-to musi ist....inak vcera som mala hroznu chut ist zas do toho vedl.mesta ale benzinu bolo malo a bola uz tma - zle sa mi soferuje po tme-nesvietia tam ani poulic.lampy tak som radsej neriskovala a v podstate mam cas - mozem ist kedykolvek...pozerala som na nete zase domceky,chatky v okoli a zas ma vsetko nasralo- ze to len tak lahko nepojde...ale ja pevne verim ze raz ten domcek budem mat..mozno prve roky sa potrapime v prenajmoch...ale stale je dobre ak je clovek zdravy...jooj ako som sa zas vykecala a to som chcela o dacom inom-ked to je u mna teraz cerstve...tieto moje zalezitosti...maja inak ako? je ti dobre alebo este stale tak nijako...a odkial si ...ak to nie je tajomstvo...pekny dnik aj tebe :-))))

maja

ahojky moja. na pokeci byvam malo, skoro vobec, mam maila aj tam, ale vacsinou som na skype, to mozem aj v robote ;) ty mas "skajpa"? aleboooo...kam ti mozem napiskat? to sa mi luuubi, ze sa vies tak zdravo nasrat, to treba :)))) a aj pozitivne mysliet, citala som taku zlatu knihu o tom, tajomstvo sa vola. veru, ani nehovor, tie prakticke veci a robota a prachy...radsej sa snazim na to nemysliet, lebo hned zdepkovatiem :))) tyyy, zas neprehanaj, za jeden tyzden tolko jazd zvladnut! :) ja som dnes bola sama v obchode, skoro ma porazilo, vsetky drobne mi popadali, aka som bola nervozna, vratila som sa cela roztrasena a spotena :D ale dalo sa.. inak mi je tak - ano, asi tak nijako :) nejak ziadna zmena.. a som z NR :) pojdem spinki pomaly, dobru nocku a krasny vikend!

jana

ahoj maji,pocuvaj asi ty si tu spominala hypnotizera-uz som nad tym premyslala aj ja-citala som nejaky clanok ze sa tym daju vyliecit fobie,psych.poruchy,zlozvyky.. .tak ma to nejako zaujalo...ked nic tak za pokus to stoji....ak daco tak ja som na pokeci-donasi-mejl je [email protected] alebo aj [email protected] len nahodou ak by si nieco chcela - mozes aj tam - kazdy den si pozeram ci mi tam nieco neprislo....teraz sa mi uz nechce vypisovat lebo som unavena z debilnej roboty-dost sa to tam sere takze premyslam aj nad vypovedou ale to musim mat novu robotu-takze mam teraz hlavu uplne inde... pa pa..pekneho valentina a cely vikend. pa pa

luccija

ahojte, musím odpísať všetkým čo sa bojíte AD v tehotenstve.Pred tehotenstvom som brala 2 roky Seroxat 20 mg chcela som otehotnieť tak som postupne vysádzala už som nebola taká kľudná,ale dalo sa.Po zistení,že som tehotná som vysadila behom pár dní po dohode s psychiatričkou.V 4 mesiaci som zostala plačlivá,neverila som si,zase panický záchvat,preceňovanie síl,nespavosť,triašky psychiatrička mi ho nasadila a ja som trpela pocitom viny čo ak kvlki mne bude dieťa postihnuté.Celé tehotenstvo som sa trápila,že mu ubližujem tentokrát mi lieky nezabrali tak skoro ako 1x.Bála som sa,že mi už nikdy nebude zase tak dobre ako voľakedy.Dieťa bolo 2 roky chcené,tešila som sa ňaň a zároveň som mala obrovský strach.Skrátim to brala som 2O mg denne do pôrodu a aj ďalej aj som s ním kojila.Bola som na špeciálnom vyšetrení ohľadne účinkom lieku na dieťa.Bola som u primára na Kramároch v BA ktorý mal pacientky s AD.všetky mali zdravé deti.Lieky beriem dodnes malý má 2 roky placenta zachytáva časť lieku a v mliečku ho dostával určite,ale nebol spavý,ani nijaký iný.Moja psych.tvrdila radšej teh.s liekom ako potratiť,alebo sa netešiť.Celkovo v tehu s nami kývu hormóny apreto sme ešte úzkostlivejšie.držte sa ide to aj s liekmi.Už teraz viem ak by som chcela druhé lieky nevysadím,tým,že som vysadgila pol roka som sa dávala dokopy.

Dana

Ahoj Luccija.Ja mám tiež v 1 trim. vysadený Seroxat.No ja som dosť trpela celý 1.trim.kvôli tomu,že som sa strašne bála,že potratím,mala som aj chvíľky paniky,ale dalo sa..Dr.povedala,že od 2.trim. môžem lieky u znova brať,čo aj chem,lebo mi v poradni namerali vysoký tlak-čo mám asi z tých mojich nervov,lebo keď som sa ukľudnila,bol v norme.No dr. povedala,že lieky mi dá až za týždeň,ach,teraz ma zase trápi ten tlak..ale verím,že liekmi sa všeličo upraví.Čo ma zaujalo,že so Seroxatom sa dá kojiť?Moja dr. hovorila,že nie,ale ak by to šlo,to by bolo super.Treba ísť na to špeciálne vyšetrenie?A ešte sa ťa spýtam,nevysadila si lieky pred pôrodom?Lebo som čítala,e dieťa môže mať abstinenčné príznaky..

cathysun

ahojte, beriete niekto Mirtazapin? ja ho užívem druhý týždeň a mám pred sebou ešte dlhú cestu... vraj epizóda stredne ťažkej až ťažkej depresie... viem, že ešte ani nemohol začať zaberať, ale som akási pokojnejšia... hlavne preto, lebo trčím na pn-ke a spúšťačom bol obravský psych. tlak v práci, aj priberám :) čo u mňa nie je nežiadúci účinok. Ale... mám 31, štvorročného syna a myšlienka na druhé bábo ma stále viac "opantáva"... Hlavne teraz, keď si konečne zoraďujem priority a prácu som dúfam navždy vyhodila z prvého miesta... Pratám, vyváram,priberám :) Ani neviem, ako a kedy sa do mojej práce dokážem vrátiť, pretože už len pri pomyslení na ňu ma chytá panika a zaberá len Xanax... Ale manžel o druhom nechcel ani počuť ani predtým, nie to ešte teraz, keď pomaly vstrebáva, že nie som v poriadku, a že to nie je "len" depka. Myslel, že to vyrieši nejaká tá dovolenka z práce a oddYch... Je mi jasné, že by to nebolo hneď, musím sa z tejto fázy dostať tak, aby som nemusela počas tehotenstva nič užívať. Dosť som sa nabála pri prvom, keď som zistila v siedmom týždni, že som tehotná a doberala som atb a lieky na chrbát, lebo ma týždeň predtým seklo...

jana

chodim sem skoro kazdy den skontrolovat ci je tu nieco nove a vidim ze je...trochu ste ma upokojili tymi AD ze sa daju v pohode brat aj v teho..tiez som ale teraz vo faze ze praca mi ide pekne na nervy a dost ma to vycerpava...ani neviem vlastne co mam napisat lebo momentalne riesim len pracu a zabudam na ine starosti a radosti..chcelo by to najprv daky pokoj a potom rozmyslat tehotenstvom...lenze pri tej mojej praci sa neda byt v klude..a ako je to s PN? mozes byt pn - s tymito nasimi psych.problemami aj ked mi je vlastne teraz dobre len som vycerpana z roboty? nemozem si zobrat ani volno lebo ma nema kto nahradit...rozmyslala som ze dam vypoved ale musim splacat auto,hypoteku,a teraz aj novy podnajom takze potrebujem dost penazi..ja viem ze pisem trochu od veci

cathysun

Myslím, že s prácou máme podobné "problémy". Tak isto uvažujem nad výpoveďou, čo by ma pred takým mesiacom ani len nenapadlo. ako som napísala predtým, spúšťač bola práca vo veľkej miere. tentoraz, naposledy to bola posledná kvapka, hoc podobné "útoky a podrazy" voči mojej osobe od mužských kolegov boli skoro na dennom poriadku. robím v zamestnaní skoro výsadne mužskom a veľmi som chcela byť dobrá a aj som bola. aj platená je tá práca veľmi dobre, neverím, že by som ešte niekde dostala toľko. môj manžel pracuje tiež v tomto zamestnaní a jemu ako chlapovi sa to až také stresujúce nezdalo, hlavne preto lebo on púšťa všetko jedným uchom dnu, druhým von, je taký nekonfliktný typ. ja som stále bojovala za svoju pravdu, netajila sa svojimi názormi na tú, či onú vec, alebo na toho, či oného človeka, poukazovala som na porušovanie predpisov, nezniesla som, že iným sa prepáči a prehliadne "brvno" a u mňa sa striehne aj na "triesku" aj na najmenšie zaváhanie, pričom mám tak sprostých starších kolegov, ktorý tiež nosia pred menom ING., že to je na zaplakanie. Nehovoriac o tom, že to boli tí, čo mali právomoce ma hodnotiť. A keďže som pri ich tuposti nemlčala a ani ma nenapadlo nadbiehať im, pchať sa im do riti atď tak som dopadla tak, že som chodila do práce s neustále zovretým žalúdkom a roztraseným srdcom. takto to trvalo tri roky, akútne to bolo posledných 12 mesiacov. No, a pri poslednej takejto pre mňa už viac neznesiteľnej situácii som sa dala vypísať a povedala som vetu, ktorej som sa sama strašne začudovala a ešte sama jej celkom neviem uveriť: "Nikdy viac sa tam nevrátim!!!!" Bola som v strašnom stave, keď som prišla prvý krát k mojej psychiatričke,roztrasená,sch udnutá,pomýšlala som na to-veď každému by bolo ľahšie, keby som konečne skapala. Ani s manželom nám to neklape ideálne,veď komu aj hej... cítim veľké zranenia z minulosti a neustále sa mi vracajú i keď si myslím, že už som to zvládla. Nedokážem mu zabudnúť isté veci a je to začarovaný kruh. Čo to bol za cirkus, keď som to pred manželom povedala, že už sa tam viac nevrátim, že chcem odtiaľ preč!!! Jeho nezaujímalo vôbec, čo mi povedala lekárka, ako som na tom-len jediné- a to ako dlho budem PN a či som si nemohla radšej zobrať dovolenku ako ísť k cvokárke, čo ak to v práci zistia, tak budem mať problémy! len toto ho zaujímalo... bola som tak zlomená. to keby som mala rakovinu,prvé by ho napadlo, že prídeme o môj nemalý príjem? Jasné, potom, po týždni to začal zahovárať, a blablabla.... každej z nás je jasné, že prvá reakcia je tá, ktorá nás presvedčí o tom, čo je dôležité pre toho človeka,s kým sa bavíme. Teraz vidím, že dúfa, že sa čím skôr dám dokopy aby som konečne zas nastúpila do roboty a zarezávala... nie, či ja budem v poriadku. A to môj otec dlhodobo trpel endogénnou depresiou a moja sestra trpela stredne ťažkou, rok na to ťažkou depresiou a pred dvoma rokmi zomrela a nechala tu tri siroty. Depresiu už jednoducho nezvládla. Takže v anamnéze mám toho požehnane. Včera sme sa s manželom zas pochytili na blbosti a už ho pravidelne posielam preč, že ho nechcem vidieť, nech ide za matkou a pod. Tie dávne zranenia vo mne vyvolávajú niekedy takú nenávisť voči nemu, že sa toho sama bojím. A ak sa pri "hádke" snaží mi neublížiť,akože berie ohľady, ešte ma to viac rozhnevá. Neviem, beriem tie lieky druhý týždeň a asi si musím zvykať na to, že som s nimi iná a spoznávať sa... alebo ako, neviem. Viem, že môj manžel je dobrý človek a láskavý otec ale ako partner zlyhal v niekoľkých pre mňa dôležitých veciach a to mu nedokáem zabudnúť. Ale keď sa pozerám na ostatných chlapov, a to ich poznám dosť, veď som s kopou z nich som pracovala, nesiahajú mu ani po členky. Neviem, možno tá túžba po dieťati je len únik niekam?? Že snáď uspiem ako matka ak už mi to inak nešlo? neviem, fakt....

jana

no moje zlate...mas to pestre...praca nie je bohvieco a ani manzel...to su tie najdolezitejsie veci-teda veci co sa s nimi stretavas dennodenne takze musia na teba nejako vplyvat...dobre ta robota by sa nejako dala zvladnut-to ze si na pn je dobre-potrebujes si oddychnut od toho prostredia od tych ludi..a mozno ked ti bude lepsie tak sa tam dokazes vratit a ked nie nic sa nedeje-skusis si najst nieco menej stresujuce...nieco kde ti bude lepsie,ja tiez teraz neviem poriadne poradit ked chcem odist tiez kvoli ludom-sefovcom...to ze sa neda zobrat volno a poritom nerobim pracu ktora je pre tento svet obzvlat dolezita-teda ze keby ze ju nerobim tak si nikto nic nevsimne...takze v prvom rade byt doma-pn-oddychovat,mat pracu uuuplne na haku...lenze to by ti pomohlo keby ta tvoj muz aspon podrzal..tak to si viem predstavit ked ti je zo vsetkeho na nic a potrebujes pocut ze si sa dobre rozhodla,ze ziadne peniaze na svete nestoja za to aby si sa mala citit zle...je to tazke...ja som s muzom bola 12 rokov..a bolo v podstate dobre-preskakali sme tiez kadeco-stale nove byvananie, hypoteky,nezamestnanost,zamest nanost aj moje depky ktore sa raz zhorsovali raz zlepsovali a vsetko vsetkucko preslo v pohode aj napriek tomu som sa s muzom zhruba pred rokom rozisla-konkretny dovod-neviem...ale tam bolo holdovanie alkoholu z jeho strany a vedela som ako nanho aby nepil ale jednoducho som nemala sil to riesit-chcela som aby bol sam taky...a cim dlhsie to trvalo tym viac sa mi protivil a nemohla som ho uz ani pobozkat-stale sme fungovali dobre ale mne sa tak zprotivil ze uz mi vadilo vsetko a jednoducho som s nim nechcela spavat a to ho este viac hnalo k pitiu-zacarovany kruh-ja viem ze by mu pomohol sex als preco sa premahat...inak neviem ci by som mala odvahu ho opustit ale stretla som ineho a je mi s nim fajn...vie o vsetkom-ked zacal nas vztah brat vazne hodila som na postel vsetky moje tabletky a povedala na rovinu ci chce cely zivot stravit s takymto problemovym clovekom ako som ja...povedal ze hej - ked to tolke roky vydrzal moj muz preco by to nemal akceptovat aj on...rozchadzanie s muzom bolo zvlastne-bola som ako bez citu-bolo mi to jedno ... zaciatky neboli lahke lebo som premyslala ci som urobila dobre-odist z istoty do neistoty-ten moj este studuje,zijeme v podnajme ale vsetci mi odvtedy vravia ze vyzeram lepsie a aj sa citim lepsie...ja som sa strasne bala ze neexistuju normalny chlapi...ja viem ze nie su dokonali..to nie je nik ale najde sa vzdy lepsie...neviem preto co ti mam poradit ci to prekonas s nim a bude dobre ci je to uz na takej ceste ze vies ze mu nikdy neodpustis a citis to stale ze je tam ta bolest co ti sposobil...neviem...o to horsie ze mas dietatko-nemyslim ze je to zle ale po pripadnom rozchode by to bolo asi tazke...viem ake to bolo a to nemame deti...ale na druhej strane to dieta aj ked o tom neviem by ti tak pomohlo a tak ta podrzalo...ze mas sa na koho obratit,ze mas pre koho zit a to by ta hnalo dopredu...ak citis ze to nie je s muzom az take hrozne ze je to len taka krizicka tak druhe dieta by mohlo tomu pomoct ale to je fakt tazke takto ti radit-bojim sa aby som nenarobila viac skody ako osohu lebo predsa ta nepoznam nepoznam tvojho muza-vase manzelstvo tak mi je tazko radit..preto to neber ako radu len ak nahodou ti nieco moze pomoct tak sa mozes podla toho zariadit..skor ti pomoze tvoja psych.alebo rodina co ta pozna ale konecne rozhodnutie bude a je stale len na tebe...hlavu hore nic nie je take hrozne ako sa na prvy pohlad zda...keby daco tak napis..vystazuj sa a daco poriesime :-)))))))))))))

lilie

Ahoj Janka, aj ja som z BB a beriem AD - spitomin a serlift, pretože som nedokázala zvládnuť stres a začala ma moriť úzkosť. S manželom sme sa rozhodli, že v lete začneme pracovať na bábetku a tak sa snažím nájsť čo najviac informácii ohľadom AD a tehotenstva. Samozrejme budem to konzultovať so svojou psychiatričkou, ale ja mám rada prehľad a samozrejme mám kopu otázok aj na doktorku. Ty chodíš ku ktorej psychiatričke/psychiatrovi?

jana

ahoj lilie...tak teda mame dost spolocneho aj ja som z bb aj ja beriem presne tie iste lieky-spitomin a serlift a aj ja chcem dako najblizsiu dobu dietatko....ja chodim do sanarey-to je na hustaku-sukromna psych.-dr.kuzmiakova....a ty kam chodis? a od kedy? a ako dlho beries ad? mne doktorka povedala ze ked budem chciet dieta tak mam prist najprv za nou a prekonzultujeme to a upravime lieky....napis daco blizsie budem sa tesit...zatial pa pa

lilie

Tak to je neuveriteľné :) Ja chodim tiez k pani dr.kuzmiakovej, mala som ist minuly tyzden na kontrolu, kde som jej chcela povedat o planovani nasho babetka, ale nieco mala, tak ma prehodili na tento tyzden, takze sa s nou porozpravam vo stvrtok. Ake mas davkovanie? Ja mam rano polovicku serliftu a 1 spitomin (5mg), no a pre rychlu zachranu mam atarax, t.j. nosim v kabelke a ked citim, ze "nieco na mna lezie", tak si dam polovicku a pomoze to. Ale to sa snazim velmi obmezdovat a radsej si vnutorne "vynadam", ze to nic nie je a uz viem rozlisit, kedy pomoze dohovaranie a kedy si mam dat atarax. Ja sa liečim od konca roka 2004, zo zaciatku som mala vyssie davky oproti tomu, co mam teraz a chodila som na sedenia k dr. Mesikovej, aby som sa naucila zvladat stresove-zatazove situacie, pretoze ja som mala uzkost v pokrocilom stadiu, prisla som tam neskoro. Mozno sme sa v cakarni uz videli :) pa pa

jana

no sranda...ake zhody :-))) dr.bola pn lebo som tam v pondelok volala ze sa chcem preobjednat - chcela som prist za nou porozpravat sa ohladom mojej roboty..ale zastavila som sa tam v pondelok-predpisat si lieky..ja beriem rano 1 cely spitomin-ale znizila som si to asi pred 2 tyzdnami na polovicu a vecer cely serlift..a neurol mam tiez nosit pri sebe-ak nahodou ale pravdu ti poviem - nenosim ho za co ma doktorka vecne buzeruje-ale tak so smiechom vzdy povie-jana mate neurol pri sebe? a ona uz ani necaka odpoved lebo vie ze nie...aj som ho chcela si dat do tasky ale nevedela som ho ani najst:-) neurol som pouzila par krat asi dva krat ale nemala som pocit ze by mi pomohol-aj tak to bolo asi take ze by som to zvladla sama...ja som tak o rok skor ako ty..tiez som mala vyssie davky a brala som uz kadeco aj xanax-ten je asi moc silny lebo len pri nom som citila ked som ho vysadzala ze mi to nerobi dobre-inak som vsetko zvladala v pohode...a na sedenia k dr.mesikovej-ja som chodila na skupinovu terapiu-bolo to asi raz alebo dvakrat do tyzdna ale po roku sa to rozpadlo...aj mne bolo tazke tam kvoli praci dochadzat..ale pred tym tam robila nejaka ina doktorka-ale ta vraj uz zomrela-rakovina-k nej som chodila na individualnu terapiu..v podstate ona ma donutila nastupit do vytahu a toho som sa prestala uplne bat..no tak to je sranda ze sme sa mohli stretnut a ani o tom nevieme...ty mas kolko rokov a z ktorej casti bb si? ja som cely zivot bola v radvani,ale potom som sa stahovala-foncorda,radvan,kost iviarska a teraz foncorda...no pockaj ak mi ti povies ze si moja suseda :-)))))))))))) tak to by bol gol :-)

lilie

Ja by som na skupinovu terapiu nemohla chodit, mne sa o tom na zaciatku hrozne tazko rozpravalo a ani teaz to o mne vie len manzel, mamina a 2 kamosky. Ja som cely zivot Sasovcanka, takze tvoja suseda nie som :))))) No a mam 26, za par mesiacov 27 rokov a co ty?

jana

no aj mne niekedy robilo problem o tom hovorit..a je to tazke vysvetlit niekomu "normalnemu"...a uz mam vytipovane ktorym ludom sa to neoplati vobec povedat-lebo nic nechapu..u mna to v vie tiez len byvaly,terajsi,kamoska a tak zhruba rodina-lebo neda sa vyhovarat niekolko rokov ze necestujem...a este kolegyna inak nik...ale staci mi tento okruh ludi..a na tej skupinovej terapii-no bolo to zvlastne ale postupne sme si na seba zvykli a nehovorili sme stale len o problemoch ale dakedy uplne bezne veci...ja mam 29 tento rok uz 30 takze biju biju :-)) a s cim mas ty najvacsi problem? coho sa najviac bojis alebo co ti sposobuje nejaku uzkost...ako si na tom s beznymi vecami...obchod,autobus-lebo to vela ludi ma s tym problem...a co manzel na to...chape to...vidim ze nas je vela a je vela ludi co to chapu, predtym som si myslela ze to nik nechape ale teraz som uz otvorenejsia a uz bezne hovorim o svojich problemoch ako o niecon uplne normalnom

lilie

No to je presne o tom, ze sa to neda kazdemu zavesit na nos, lebo nikdy nevies, kto to moze proti tebe pouzit a tak to vedia len naozaj ti najdolezitejsi. Mne to zacalo pred bakalarskymi statnicami, mala som hrozny stres, ze vyletim zo skoly, lebo som nevedela na co sa mam pripravovat, mali sme len okruhy a tahat sme si mali pripadove studie, cize spojenie teorie a praxe a ja som sa toho fakt bala, nechcela som vyletiet a tak sa to cele zacalo. Potom sme boli na dovolenke v auguste a tam sa mi spustili hnacky, najprv som si myslela, ze to je zo zmeny prostredia, zo stravy, ked to neprechadzalo ani po mesiaci, tak som bola u obvodnej, ta mi dala nejake tabletky a prvykrat spomenula, ze to moze byt oneskorena reakcia na stresovu situaciu, ale tomu som to nepripisovala. Po 2 mesiacoch som sla na gastroenterologiu, robili mi vsetky mozne vysetrenia a vsetko negativne, "pan doktor" ma odbil, ze vsetko mam v poriadku a mozem byt rada, ze nemam Crohnovu chorobu, predpisal mi lieky so slovami, ze uz nemusim chodit na kontrolu. Takze som to zabalila a hnacky ma morili dalej, ked som mala niekde ist, tak som radsej predtym nic nejedla. Mola som nervozna, vyhybala som sa ludom, najlepsie mi bolo doma, bolo to hrozne obdobie. Po polroku ma priatel (terajsi manzel) donutil ist ku druhemu doktorovi, ktory mi porobil trochu ine testy a povedal, ze by som mala zvazit navstevu psychologa, lebo ze nevidi ziadnu telesnu pricinu. Tak som teda sla ku psychologicke - pani Mesikovej, ktora ma ihned poslala na konzultaciu k pani Kuzmiakovej a zacalo sa to liecit. Takze ja nemozem povedat, ze mi byvalo zle v buse alebo vo vytahu, mne bolo zle ked som nemala v dosahu WC, tak ma zacalo boliet hrozne brucho a pocity ako pred "hnackou", postupne sa to dalo do poriadku, ale aj teraz ked mam ist do noveho prostredia, tak sa mi zacnu creva skrucat, ale neda sa to ani porovnat s tym predtym. Obchody boli pre man zvlastny ukaz, lebo ked som tam mala ist, tak mi bolo zle, ale ked uz som sa niecim zamestnala, ze som nieco vyberala, skusala a obzerala, tak to zazrakom preslo, cize ked sa niecim inym zaujmem, tak na to nemyslim a ani mi nie je zle. Proste všetko je v hlave. Manzel je rad, ze som s tym zacala nieco robit, on ma za psychologom posielal ovela skor, ale ja som sa bala. Chape ma a pomaha mi, len by uz chcel aby som nebrala tabletky, ale ja chapem, ze to sa neda zo dna den, lebo sa to moze vratit a ten stav uz nechcem zazit.

lilie

Som sa ale rozpisala :) a co ty, co bol spustac? Co na to rodina? Ako chodis do prace?

jana

no tak si sa pekne rozpisala .. ale aspon si to dala zo seba von a ja som sa dozvedela co to...je to zaujimave..sme ale vystresovane hlavicky...je fajn ze mas dobreho muza ... ze stal pri tebe lebo to je velmi dolezite...co tato psychika dokaze s clovekom urobit..hrozne..no a ja? ja ti ani poriadne neviem...nejako mi prislo v trolejbuse zle-zacalo mi tam byt dusno a len odist a odist...strasne som sa toho zlakla a tak som sa bala ci to nepride znovu a cim dalej tym viac som sa vyhybala busom az som uplne prestala cestovat a ako taky nador sa to rozsirovalo..uz mi bolo zle v uzavretych miestnostiach-doma nie ale v obchode,ked som stale v rade v hocijakych budovach a aj bezne veci mi robili problem-uz ma to chytalo aj vonku..medzi ludmi som sa zle citila aj na namesti...a kazdy jeden den bol boj o zivot-utrpenie a uz som vedela ze to nie je normalne tak som to vsetko povedala mamine ale uz som bola na tom tak ze uz mi bolo jedno len nech mi niekto pomoze-vedela som ze len psycholog,psychiater...bolo mi to jedno len co najskor to treba riesit a tak som sa nejako dostala k dr.kuzmiakovej a ta mi nasadila hned lieky a tie mi zabrali-uz si nepamatam presne za kolko ale zabrali a zrazu mi bolo fajn..bola to hrozna ulava..neverila som ze mi to pomoze...a tak sa to kadejako strieda-nieco som vyliecila-napr.vytah,medzi ludmi mozem byt v miestnostiach-len tie autobusy mi nejdu...a dialka to ma najviac serka...ale snazim sa to nejako prekonat..hlavne ked si poviem ze je to len v hlave a ze cestovat som kedysi mohla tak preco nie zas-ked som prekonala ostatne...takze teraz bojujem s cestovanim :-))) ale niekedy pridu na mna stavy aj len tak z nicoho...aach to je take tazke..no ale zajtra idem za kamoskou do zv a chcem tam aj spat tak sa tesim...takze piatok tu nie som...v sobotu sa ozvem ... a ak mas mejl tak mi mozes napisat na ten moj-je tam dakde vyssie spomenuty...by som ti poslala jeden clanok co pisal jeden chlap o svojich psych.problemoch a napisal to pekne a sem tam aj vtipne..a mozno ze by ti to v niecom pomohlo...mozno ano mozno nie...ale clanok je zaujimavy...idem ja ta ta..."vidime"sa pozajtra :-)))

lilie

Tak vikend mame za sebou :) Skusim pohladat tu tvoju adresu a napisem ti. Rada citam motivacne clanky a hlavne vtipne :) Ja som bola u doktorky a najprv sme rozobrali mojho hafana, lebo zomrel a ja som to tazko niesla, bolo to v novembri a este aj teraz som mala slzy v ociach ked som jej o tom hovorila (na nastenke ma 2 jeho fotky - som jej doniesla uz davnejsie :))) My inak casto rozoberame zvieratka, lebo u rodicov bol havino a s manzelom mame cicusu, takze vzdy je o com :) No a prekvapila ma, lebo hned ako som jej zacala spominat, ze mam este jednu vec a ona hned vyhrkla "tehotenstvo". Ma normalne dostala :) Ale zacnem znicovat davky spitominu od aprila a do juna by som to mala dobrat, no a potom aj serlift, takze by som mala byt v tehu "cista", lebo snazit sa chceme zacat v auguste. No dufam, ze sa k tabletkam uz nevratim, ale aj keby, tak nastastie uz viem, co mam robit a za kym ist. Idem hladat mail a ozvem sa :) Ako dopadla navsteva Zvolena? Urcite si to zvladla a s kamoskou si sa zabavila :)

zuzana

Chcem sa Vas spytať, vysadila som AD ale stavy sa mi vratili, tak som si ich opať nasadila...trpym PP a ked som ich brala, bolo to super, ale bez nich som to nezvladla...aj ked som velmi, velmi chcela fungovať bez nich...už ich opať beriem, ale stale mi je na nič, može tiež opať trvať aj mesiac a dlhsie pokedy zaberu?? dakujem za odpoved

jana

zuzana-ono niekedy trva kym zaberu...hlavne ked si raz brala raz nie...chce to len trpezlivost..ja si uz nepamatam ako dlho to trvalo mne ale ked mi bolo na nic tak som sa snazila nejako to predychat, snazit sa vydrzat a ono to pride...urcite len musis byt trpezliva

Adika

Ahojte uzivam seroxat a chcem otehotniet neviem ako to bude dalej ked prestanem uzivat lieky.Mam strach,ze sa mi vratia depky a co bude potom.Zatial iba tolko neskor napisem ako to dopadlo.Majte sa pekne.Pa

jana

vies adika toho sa tu bojime vsetky...treba sa len poradit s lekarkou a stale sa hovori ze lepsie je brat lieky ako byt nejako moc vystresovana...tak kludne napis ako si dopadla...urcite ti vsetky budeme drzat palce. pa pa

petra

Ahojte. Ja som brala AD konkretne serlift počas celeho tehotenstva a aj potom a mam krasnu zdravu dcerku. Tehotenstvo som si uživala plnymi obratkami :-) , ked že bez AD to neslo, tak som to proste vyskušala s nimi...

jana

jeezis tak to uplne cele tehotenstvo si brala serlift? co na to vraveli gynekolog a psychiater?

katka

Ahojte ja som v 3tom mesiaci a je to sialene. 3 mesiace neberiem Serlift a doktorka sa nejak nepriklana k liekom. Tak fakt neviem ci zacat brat alebo sa pretlkat a prezivat v tehu? Dievcata zda sa mi to moje rozhodnutie. Chcem zdrave babo. UFFF Odpiste

Mija

Ahojte, vítam sa v klube návštevníkov psychiatrie! :-) Mám 33 rokov, trojročnú dcérku, fantastického manžela. Od 5. septembra 2007 beriem Seroxat (najnižšiu terapeutickú dávku). Stihla som si totiž vyrobiť depresiu... Nuž a teraz to po dohode s pánom doktorom skúšam znižovať a vysádzať, je to týždeň a 4 dni, čo beriem pol tabletky každé ráno. No ale teraz sa mi vidí, že sa mi začínajú sem-tam objavovať náznaky tých nepríjemných stavov, myslím depresie. Ale možno je to tým, že vo štvrtok som bola zdžubaná kolegyňou (trochu oprávnene a trochu neoprávnene), maličká dostala ovčie kiahne, takže som od včera na OČR a môžem rátať minimálne 2 týždne, nemôžeme ísť tým pádom von a ja - spoločenský to tvor, som tu s maličkou zavretá doma... Malá je statočná, ale aj umrnčaná (koho by ovčia choroba, ako to malá nazvala, rozveselila...). No a tak zvažujem, že sa pre istotu ešte vrátim k terapeutickej dávke, len som to chcela vysadiť, lebo rozmýšľame o druhom dieťatku kvôli malej, aby nebola jedináčik. Ale bojím sa, aby Seroxat neublížil dieťatku, ak by som otehotnela a zároveň brala Seroxat. Čítala som si Vaše príspevky, mne doktor povedal, že Seroxat patrí do kategórie málo nebezpečných liekov, ale žiadna tehotná žena sa nedá dobrovoľne testovať, takže objektívne sa to nedá povedať. Bábo by som rada stihla do 35-ky, ale siliť to samozrejme nebudem. V prvom rade musím byť v pohode psychicky. Takže som zvedavá na Vaše ďalšie príspevky, je fakt zaujímavé, že je nás toľko. :-) Krásny deň!

petra

Ano brala som cele tehotenstvo serlift, sice len polku z 50mg tablety, ale každy den. Psychiatrička ma v tom podporovala, lebo vedela, že bez AD to nepojde, a gynekolog sa namna pozeral všeliako, ked som m to oznamila, ale bolo to moje rozhodnutie a vysvetlila som mu, že bez AD to nejde . Sice som mala malinku dušičku, ale žila som s tym, že babatko musi byť zdrave, inak som sa stravovala zdravo, brala vitaminy pre tehotne a v pohode. Narodilo sa mi krasne dievčatko s vahou 3300g a 50 cm a zdrave ako rybka . Sice som ju po porode nekojila, prešla som na umele mliecko, aby s liekom nerastla, aj ked mi doktorka hovorila, že berem uplne maličku davku aby to malej uškodilo, nechcela som ju dopovať aj dalej, ved v tehotenstve jej to stacilo . Tak tolko moja skusenosť s branim AD v tehotenstve. ahojte

Přidat nový komentář

Chcete mít přehled
o novinkách na ordinaci.cz

Objednejte si zdarma náš pravidelný zpravodaj.

Inzerce

Chcete zdravě spát?
Stáhněte si voucher s 10% slevou na zdravotní matrace a polštáře Magniflex a využijte jej při nákupu v Showroomech Magniflex nebo v síti certifikovaných obchodních partnerů Magniflex po celé ČR.

2024_Magniflex_OrdinaceCZ_voucher_300x300_sleva.jpg

Mohlo by vás zajímat

Kovová pachuť v ústech má většinou jednoduché vysvětlení

Kovovou pachuť v ústech může způsobovat řada faktorů, od špatné ústní hygieny až po vedlejší účinky léků nebo těhotenství. Jestliže tento stav přetrvává delší dobu, může být příznakem vážnějšího onemocnění.

Antibiotika versus sluneční záření

Léčba antibiotiky s sebou nese několik omezení. Od dodržování klidového režimu, abstinenci až po ochranu před sluncem. Některé typy zvyšují citlivost kůže na slunce, proto je třeba před pobytem na slunci dbát zvýšené opatrnosti. Při užívání určitých typů léků dochází ke změnám na kůži, která se stává citlivější k působení UV paprsků.

Zasažení bleskem a jak se správně chovat za bouřky?

I když k přímému zásahu člověka bleskem dochází jen zřídka, končívají podobné případy mnohdy tragicky a proto je dobré chovat se za bouřky rozumně.

Vypadávání vlasů u žen v menopauze

Můžete doporučit vhodný šampón na vlasy, který je vhodný proti vypadávání vlasů u žen v menopauze?

Nejčtenější články

Nejnovější témata

Nejnovější diskuze

19. června 2008, 10:54:48

Dobrý den .Ano opět bych přestával kouřit bez šidítek ,.Vážím si sám sebe a nebudu se…

28. června 2008, 09:42:17

Hele ty nulo ty ještě žiješ? Dofám ,že nekouříš.kam jedeš na dovolenou ? Nebolí tě oči…

28. června 2008, 09:57:08

Tak vážení poděkujte Karlovy slíbil jsem mu pro zdar Vašeho odvykání ale spíše pro něho…

Naši partneři

Inzerce