Tehotenstvo a antidepresiva

Ano brala som cele tehotenstvo serlift, sice len polku z 50mg tablety, ale každy den. Psychiatrička ma v tom podporovala, lebo vedela, že bez AD to nepojde, a gynekolog sa namna pozeral všeliako, ked som m to oznamila, ale bolo to moje rozhodnutie a vysvetlila som mu, že bez AD to nejde . Sice som mala malinku dušičku, ale žila som s tym, že babatko musi byť zdrave, inak som sa stravovala zdravo, brala vitaminy pre tehotne a v pohode. Narodilo sa mi krasne dievčatko s vahou 3300g a 50 cm a zdrave ako rybka . Sice som ju po porode nekojila, prešla som na umele mliecko, aby s liekom nerastla, aj ked mi doktorka hovorila, že berem uplne maličku davku aby to malej uškodilo, nechcela som ju dopovať aj dalej, ved v tehotenstve jej to stacilo . Tak tolko moja skusenosť s branim AD v tehotenstve. ahojte

fuuha...tak ma to tak trochu okludnilo ze si cele tehotenstvo brala serlift lebo vo vacsine pripadov-teda co som tu citala vraveli ze hlavne prve tri mesiace nic nebrat...takze asi to ide brat to cele teho..ved na zaciatku tehotenstva vela zien ani nevie ze je v tom a zije si kadejako-pije, fajci a su aj ine horsie pripady...tak som si tiez vzdy myslela ze taka mala davka nemoze ublizit...toto som potrebovala vediet...dakujem za odpoved...noooo a vidim ze sa nam to tu rozrasta...ked si spomeniem kolko sme toho tu popisali..no uz by sa mi to nechcelo citat..a samozrejme aj mija-tesim sa na cokolvek...hocico pomoze,potesi.. :-))) to je sranda ale od kedy som tu beriem toto "ochorenie"tak lahsie...no ja som to v podstate nikdy nejako neriesila ale cim dalej tym mi je to normalnejsie...asi ten pocit-ze v tom nie som sama...

Dovri den ja beriem tabletky fevarin50 a tieš nemožem otehotniet už som to tolko krat skušala ale nejde to poradiili že mam prestat pit tieto tabletky 2 mesiace a aš vtedi skusat ale nedari sami ich prestat pit pretože ja ich použivam už 5 rokov a už mam 19 rokov a chcem babedko ale nedari sami beriem polovičku a dakedi aj štvercinku ale stejne nič ja si odnich neodviknem je to velmy tažke jeden den to zvladnem ale 2 den už nie musim ich pit

Ahojte, napadlo ma, ako mi mamina vysvetľovala, keď som nastupovala po materskej do práce, aby som sa s tým radšej veľmi nechválila, že beriem AD. Nie v zlom, moje okolie ma veľmi podporuje, ale že ľudia sú zlí a niekto by to mohol otočiť proti mne... Viem, že stať sa to môže, ale ja si myslím, že veľa ľuďom môžem takto pomôcť. Mám jednu známu a ona mi hovorila, že v noci nespí, lebo sa trápi, že čo ak má rakovinu žalúdka, lebo ju pobolieva či čo. Už presne ani neviem, čo hovorila, ale povedala som jej, že ja som mala podobné príznaky začínajúcej depresie a nechala som to len asi týždeň a hrabala som sa k lekárovi. Odporučila som jej, nech sa ide porozprávať. Po čase mi povedala, že síce nebola, ale že už ju tie stavy prešli. Stačilo jej, že som jej povedala, že som mala podobný problém a to jej možno dodalo trochu svetla a stačilo na uvedenie do pohody. :-) Len nemôžem pochopiť, prečo sa s depresiou ľudia trápia aj niekoľko rokov a nejdú sa porozprávať s psychiatrom... Veď keď sa niekto nehanbí ísť k zubárovi už keď má riadne zanedbané zuby, napríklad... Veď lekár a lekár. Obaja vedia liečiť, len potrebujú o probléme vedieť. :-D

no to mas pravdu s tym-teda tvoja mamina ze nechvalit sa s tym kazdemu-ono ja tiez nemam problem o tom hovorit ale ako aj ine veci aj toto si pre niektorych ludi nechavam radsej pre seba..nevravim ze v tomto ale clovek sa lahko moze popalit..ludia su dost zli a dokazu pekne ublizit...ved staci napr.ze v praci sa co ja viem citis unaveno a prave ten den sa ti nechce nic robit-co moze hocikto z nas-aale ked uz o tebe niekto toto vie tak sa zacne spekulovat- "nooo a nema to z tych liekov? alebo si ta zacnu viac vsimat a vsetko co urobis sa zda ze si ina,cudna..a v tejto spolocnosti byt ina-znamena urcitu diskriminaciu, odsudzovanie...to mas ako cigan, ine nabozenstvo-jednoducho je to tak-je to disktriminovane...jasne je to ich problem ale ako dopadne taky zahranicny studen-no ma to jednoducho tazsie ako mi ostatni...preto pri niektorych ludoch-aj ked sa zdaju byt mili-treba zvazit ci ich zatazovat niecim comu nevedia porozumiet...tupci-ale je to ich problem..ja sa kolkokrat smejem ked niekto hovori o depkach-ze ten a ten ju ma alebo ta a ta...a tie blbosti co vedia ludia o tom natrepat...jednoducho si urobim o nich mienku-v mojich ociach klesli a nemam zaujem im nic vysvetlovat-stracat zbytocne svoj cas a energiu tak kde sa to neoplati...takze to som tym chcela povedat-ze ano rozpravat sa o tom ale len vyvolenim pretoze su na svete aj blbci...pa pa :-)))))))))))) "

ahojte ja sa už liečim na depresie skoro 4roky a stale to je jednake brala som seroxat a teraz som zistila že som tehotna tak mi ho lekarka zmenila a nasadila mi setrali teva a pomali mi zabiera neviem stale mam pocit uzkosti teraz to začalo po smrti mojej mamy a ostala som sama znažim sa na to nemislieť ale stale mi to ide a mam strach aj o dieta ale bez liekov nemam odvahu. poradte mi čo mam robyť. dakujem

Ahoj jaja, prosim ta taketo myslienky nemaj, nikomu to nepomoze a najma nie tebe. Ja mam PP uz asi od 12tich rokov. Resp. mam ju 2 roky intenzivnu a beriem AD seroxat. V podstate starterom bol moj otec - alkoholik, ktory nam znicil zivot, hlavne detstvo a zivot mojej mame - ta je tiez na AD, ale kvoli depresii. Dalsim spustacom bola smrt mojho brata, a ine hrozne veci...ale o tom neviem hovorit, bude mi zle. Neviem ani co mam pisat, lebo som uz z tohoto celeho slaba. Ked vidim a pocuvam kolko ludi okolo mna musi byt na liekoch, kolko ludi trpi inym sposobom, kolko je vo svete utrpenia....je to proste strasne. Ale jedna vec co mi povedal psychiater (co ma velmi potesilo) je ta, ze ludia, ktori maju diagnozy ako PP a depresia, uzkostna porucha, su tak senzitivny, ze vedia veci o niekolko tisic nasobne krajsie prezivat ako iny-normalny, zdravy. Takze neviem ci je to dar, alebo choroba:-) Tak isto, chcem mat dieta v blizkej dobe, lebo mi tiahne na 30. A lieky nevysadim, lebo budem trpiet. Uz som ich raz vysadila po roku a nedalo sa to zvladnut. Som s tym zmierena. Drzim Vam vsetkym palce, a z celeho srdca prajem veeeela zdravia:-*

Prosím, píšem ohľadom mojej kamarátky. Má silné depresie, prejavili sa jej po poôrode tretieho a štvrtého dieťaťa. Je nábožná ,s potratom nepočíta. Vysadila lieky pred pár dňami ale myšlienky jej nedávajú spávať, jesť, zase chudne. Bojí sa že zase schudne na 42 kg.Poradťe ak máte nejakú skúsenosť ako ste tehotenstvo bez liekov prekonali, čo vám pomohlo.Myslíte že magnézium do svalu by jej mohlo pomôcť? Prosím napíšte čo najskôr, veľmi jej chcem pomocť.

AHoj, kamaratke mozes pomoct jedine tak, ze ju posle k odbornikovi, ktory jej predpise lieky. Bez liekov sa to nespravi, zial, musi si pomoct tak, radsej spokojna mamina ako depresivna, to tiez ma negativny vplyv na dietatko.

Ahojte, Uplne nahodou som si dnes v noci vyguglila tuto stranku a chcem vam napisat, ze mi strasne pomohla. Precitala som uplne vsetky prispevky a nemozem sa z nich spamatat. Uz asi pol roka trpim skoro vsetkym, co spominate, a dalsimi sto vecami a myslela som si, ze to mam jedina na svete. NIkdy by ma nenapadlo, ze su na to nejake lieky alebo dokonca hypnoza - nevedeli by ste mi dat kontakt? Mam dvojrocneho syna a teraz som v tretom mesiaci s druhym, ale stale myslim na to, ze jediny pokoj, ktory mozem dosiahnut je, ked skocim z balkona alebo nieco podobne. Nemozem to nikomu povedat, ale stale si to predstavujem. Urcite to nesuvisi s detmi, porodom, to je v pohode. Pamatate si na Lauru z filmu Hodiny? Tak to som presne ja. Zdravim, Jana (34)

Ahoj Janka! Tieto stavy dokonale poznam ... skus pohladat psychologicku vo svojom okoli a ona ta moze nasmerovat ku psychiatrovi - nepotrebujes vymenny listok od obvodneho lekara, staci sa objednat. Nemala by si takto trpiet, ked existuje moznost ako si mozes pomoct. Tehotnost je naozaj velka zataz, nielen telesna ale aj psychicka. Ja som tehotna s partnerom, ktoreho som chcela opustit. Tesi sa cela rodina a mne praska srdce, citim sa hrozne. Drzim palce, Kaja

ahojte...pisem po dlhej dobe lebo po dlhej dobe som sa sem zas dostala...vidim ze je to tu pestrejsie...ja len tak v skratke za seba...naposledy som brala serlift-1 denne ale bola som taka zaneprazdnena ze vela krat som nan zabudla a tak som si povedala ze ho skusim uplne vysadit-ze uvidime...teraz je to uz mesiac co nic neberiem-ale ani neviem ako sa citim-nie je to 100 percentne ale da sa..tiez sme sa raz pokusili o babo a prve 2 tyzdne som sa z toho tesila ale potom to na mna prislo-strasne stavy ze to nezvladnem - totalna panika...napokon som tehotna ani nebola ale tie stavy...normalne sa bojim do toho ist...tak sa snazim si v tej hlave povedat ze je to normalne...ale nejde to...potrebovala by som asi vymazat niektoru cast mozgu....ale to sa este asi nerobi :-))) ci????

Ja beriem lieky Xanax, anafranil,neurol. Teraz som zistila,že som tehotná. Vysadila som lieky a je mi zle. Čo mám robiť poraďte mi.

tak to je normalne ze ked si brala tieto lieky ze ti je zle, aj keby si brala len cast z toho-to mas ako s fajcenim-telo bolo zvyknute na pravidelny prisun a zrazu stop tak moze reagovat kadejako, ale skor by som sa poradila s psych.ci je dobre takto naraz vysadit vsetko...urcite treba ist tam-porozpravat sa a spolu na daco pridete...len nesmies zbytocne panikarit..on ti najlepsie vysvetli co je pre teba dobre...ale tiez som zazila maminy na liekoch a vsetko dobre dopadlo...tak sa zbytocne nestresuj a skus sa porozpravat s odbornikom...my co sme tu ti mozeme len upokojit dusicku ale najlepsie ta pozna on...vela stastia a daj vediet ako ti je, co nove a tak...urcite ti vsetky drzime palceky :-)))

Ivanka neboj sa vsetko dobre dopadne len nerob unahlene zavery ja som bola tehotna spanikarila som isla som na potrat a budem to lutovat do konca zivota a ten strach ci by som to este zvladla je hrozny.Vela som o tom citala a nejake lieky su urcite lepsie ako hystericka mamina,takze neboj sa som pri tebe ked budes potrebovat ozvi sa mi priamo na mail scefina@centrum.sk, budem velmi rada a rada si stebou pokecam Vsetko zvladnes a pokojne mozes uzivat lieky,poznam baby co boli cele teho na liekoch a narodilo sa im zdrave babo.Vies rada by som ti pomohla aj inak no zatial len tolko da sa to aj s liekmi, ahoj

Ahojte.Ja čakám 4.dieťatko,som v 35tt a liečim sa na PP.PP mi prepukla asi 2 roky po pôrode 3.dieťaťa,brala som Seroxat /s malými prestávkami/.Teraz,keď som otehotnela,som musela hneď Seroxat vysadiť /asi v 5tt/ a dr. trvala na tom,aspoň 1.trimester vydržať bez liekov /ale niekt.doktori povolia užívať AD,keď vidia,že ozaj treba,príp.iba zmenia liek za iný/,a že od 2.trim. môžem zase brať lieky.Na rýchle ukludnenie mi predpísala Guajacuran-to vám chcem poradiť,že ten sa môže aj v 1.trim. a je voľnopredajný.Tak celý 1.trim.mi bolo stále zle-nie zo psychiky,ale tehot. nevoľnosť, psychicky akurát strach,aby som nepotratila,lebo 1 bábatko som pred tým potratila.No a v 2.trim. sa mi začali vracať tie blbé stavy PP,tak mi dr. predpísala Sertralin,že ten je v tehu bezpečnejší.Pomohol mi,hoci,viem si predstaviť,že by mi bolo aj lepšie,no teraz som sa dozvedela,že pred pôrodom treba lieky zase vysadiťt,tak vysádzam.. hoci sa mi veru do toho nechce,bojím sa,aby sa mi to nevrátilo,ale čo narobímm,keď treba.Okrem toho sa bojím aj pôrodu,ale treba bojovať. To len tak stručne som napísala,chcem vás povzbudiť,nebojte sa do toho ísť,dajte sa do toho boja,veď existuje aj v tehotenstve liečba a pomoc.Papa

dakujeme Deborah za povzbudive pismenka..a kolko ze mas rokov ak sa smiem opytat? to mas pekne-4.dietatko na ceste - u vas musi byt veselo-to sa mi paci taka velka rodina...a ako reaguje tvoj gynekolog na to ze beries AD ? nesnazia sa ti nejako viac pomoct ked mas take tie "nase" problemy? no a ked si prestala brat liek v tom 5tt tak ako si sa citila? ci si si dala to co si spominala - ten Guajacuran-to zabralo, pomohlo? a ako sa postupne vracali tie stavy-zvladala si to aj ked si bola (teda aj si) tehotna....ale urcite ti to musi ist lepsie ked mas okolo seba deti o ktore sa treba starat-ta mysel je viac zaneprazdnena tak to moze byt o nieco jednoduchsie..a ake stare mas deti? a muz co? ako sa k tomu celemu stavia? budem sa tesit ak napises :-))) pa pa

Ahojte baby tuto diskusiu sledujem uz dlhsiu dobu a mam tu aj nejake prispevky. no dnes som mala jeden rozhovor ktory ma posunul o hodne dopredu. Tiez by som velmi chcela babo ale tiez trpim tou hnusnou depkou a panickou poruchou.Velmi sa bojim otehotniet, lebo som bola uz aj na UPT co som sa bala,takze moj strach je ohromne velky. No na druhej strane sa uz styri roky trapim ci do toho ist alebo neist,bojim sa uz pomaly na to aj mysliet , ale myslim stale.Mam sa poddat a zvysok zivota si vycitat, ze som to neskusila ,alebo nejako tych 9 mesiacov vydrzat? Tak som sa teda dnes rozhodla , ze do toho idem,bojim sa velmi sa bojim no zaroven som ziskala ohromnu radost do dalsieho zivota, ze este aj ja nieco dokazem a zvladnem.Tesim sa a bojim zaroven,mozno mi bude hrozne a depka ma chyti no dufam , ze to vsetko prekonam,ozvem sa ako to pojde dalej.Prosim ozvite sa mi niekto budem velmi rada ak budem mat pri sebe nejaku spriaznenu dusu ahoj

ahoj lea...a kedy si bola na UPT? a ako si sa k tomu dostala, bol to strach alebo ine okolnosti? ako si sa rozhoda pre UPT? ako si to prezivala pred tym a potom....a teraz si ako na tom? zda sa ti ze to zvladnes? lebo aj moj strach je obrovsky a myslim na to kazdu chvilu az mam pocit ze uz nevladzem...len sa zozieram a zozieram a neviem sa pustit do toho...zas ak by som sa do toho nepustila tak by ma to tiez zozieralo ...byt bez dietatka - to si neviem predstavit..aj som rozmyslala ze by mohli existovat take zariadenia kde by som tych 9 mes.preckala a pomohli by mi keby som to nezvladala-boli stale po ruke-ale tu sa kazdy na teba vykasle...jasne ze clovek ma rodinu,blizkych ale tu ide o tu odbornu pomoc..takz lea, ty si sa rozhodla do toho ist, pracujete uz na dietatku? a co na to cele tvoj partner? napis budem sa tesit pa pa:-)))

Ahoj Jani bolo to pred 4 rokmi a chytila ma taka depka, ze som myslela ,že o nezvladnem a ze sa zblaznim a pod. Bolo to hrozne , no co prezivam odvtedy je este hroznejsie stale na to musim mysliet, ze som neurobila vsetko preto aby to dopadlo inak a skratka tak to ide stale dokola. Teraz sa citim lepsie no bez liekov to urcite nebude, ale musim sa snazit.Manzel ma velmi podporuje a obaja sa uz tesime,ja sice len tak opatrne ale nejako bude.Nechcem sa stale len zozierat a zozierat presne ako si to ty napisala,tak dufam.....,lebo myslim na to stale ako by to bolo keby som bola teho, a ked si rozmyslim , ze do toho idem tak myslim na to zas, ono najlepsie je asi to moc nerozoberat no co ked mi mame taku blbu povahu.A pracovat na babetku sa chystame na dovolenke . Inac som veeeeelmi rada , ze si sa ozvala a velmi rada by som si s tebou pokecala castejsie, v hornom prispevku mam aj mail tak ak by si chcela mozes sa mi ozvat priamo budem velmi rada a uz sa tesim Ahojki

Ahoj Janka,tak už píšem :-) Ja som vždy túžila mať veľa detí,baví ma byť mama na plný úvazok.No je pravda,že som ani netušila,že ochoriem na tú mrchu PP,ale ja nechcem,aby ma to obmedzovalo v túžbach,no ale,aj keď sa človek snaží,mnohé veci sú riadne boje.Napr.ja som predchádzajúce 3 tehotenstvá mala v pohode-aj psychicky,ničoho som sa nebálaˇ,no toto tehu,i keď fyzicky úplne v pohode,tá psychika..strach,aby som nepotratila,potom mi v 2.trim.zase bolo zle,kým mi zabrali lieky,som si vytrpela,a zase-strach,či je bábo OK,stále som sa pozorovala,mávala som aj depky,a tak.Neskôr mi zase odľahlo,že ak by dačo,už nepotratím,ale som sa začala báť pôrodu a čím viac sa blíži,tým mám večšie nervy,bojím sa tej bolesti /preto chcem epidurálku/,kedy ma to chytí atď.,už len pri pomyslení na pôrod ma preháňa.Ale musím porodiť,tak lapám odvahu,no aj sa teším na bábatko.Teraz vysádzam lieky,vraj to trba pred pôrodom,tak snáď to zvládnem,lebo chcem aj kojiť.Doktorka povedala,že sa nemusím báť vysadť lieky,že som preliečená,no,bývalo mi aj lepšie,ale myslím,źe hladina tej látky z liekov sa v tele nejaký čas drží.Ten Guajacuran aj pomáha,ale je slabší ako ten Frontin /a jemu podobné/,kt.som kedysi brala.Keď som vtedy v 5.tt vysadila lieky,bola som celkom OK psychioky-asi do 14.tt.Len som mala tehot.nevoľnosť-vkuse celý 1.trim. a bola som unavená.Iba sem-tam,keď ma zabolelo brucho,som sa vedela zľaknúť,či nepotratím,vtedy som sa aj hodinu triasla /pamatám si,že asi 3-krát som mala v noci taký stav-dala som si Guajacuran a asi hodinu som sa triasla,až kým som nezaspala od únavy.Inak,baby,nebojte sa,vydržte to,mne daktoka povzbudzovala,že nech ten 1,trim. vydržím bez liekov,nech mi bude akokoľvek,no ozaj sa to dalo,a čo je to tých pár týždňov v porovnaní s tým,ke´d budete mať dieťatko.Janka?keď mi gynekológ písal do knižky panická porucha,tak naˇmňa kukol,asi to počul 1.krát,zapísal to tam,ale tak,že sa to ani prečítať nedá,ale hlavne,že to tam je.Inak,s gynekol. sa o liekoch ani nebavím,riešim to so psychiatr.,ale raz čosi také povedal,že je lepšieˇbyť s liekmi a v pohode ako naopak.Tak je to asi tak,že čo doktor,to iný názor.Inak,ja mám 31 rokov.Manžel mi pomáha,chápe ma,ale od ostatnej rodiny sa námpomoci a pochopenia nedostáva,to by bolo zase na dlhé rozprávanie,ale je mi to jedno.

Nejako som to unáhlene odoslala,ani som to nejak neuzavrela,ešte som chcela,baby,chodíte do Modrého Koníka? /www.modrykonik.sk/.Tam je vo VOĽNEJ DISKUSII téma DEPRESIA,a tam si píšeme,aj o depke,o PP,o liekoch,ako sa cítime a tak,chodí tam aj jedna holka-ona je psychiatrička,a radí nám.Chcela som ale napísať hlavne to,že sme tam aj zopár tehuliek :-),možno vás to povzbudí.Jedna teraz písala,že otehotnela,je v 1.trim. a musí brať lieky,lebo sa necíti dobre,takže ono ozaj doktori vedia snáď posúdiť,pre koho je čo najlepšie a ja verím,že aj keď berie lieky,bude všetko ako má byť.Naozaj sa nebojte,keď prídu plodné dni,tak do toho-myslite iba na krásne bábatko,nie na problémy,kt. môžu byť,lebo to potom odradí,a vlastne stále treba iba myslieť,že všetko bude dobré,že to vydržím,aj si to tak nahlas hovoriť,a tak sa do toho pustiť ako ty píšeš,Lea,ako do boja a tak pôjdu deň za dňom,až zrazu bude bábatko na svete.:-))))))

Mila Deborah som ti velmi vdacna , za tvoj prispevok, lebo ma velmi povzbudil a dal mi silu do dalsieho boja, lebo mi musime bojovat a nevzdavat sa. Ja sa tiez bojim ale dufam, ze vsetko dobre pojde.Ved mi doktorka hadam da radu ked bude zle. Ale aj sa tesim aj bojim a dufam.Idem na toho modreho konika uvidim co vycitam a snad sa upokojim. Ahojki

tak Deborah dakujem...fakt je to pekne co si napisala - povzbudive a vzdy ked citam daco optimisticke tak mi je ovela lepsie zrazu mam pocit ze to zvladnem...o tej triaske co si pisala - v noci- no presne to sa mi stava-ale byva az taka silna ze sa bojim ze mi pukne srdce lebo vtedy mi velmi bije - az to citim v hlave...inak ten modrykonik-uz sama som sa tam dostala-citala som tam rozne diskusie aj na tejto som bola.. ale dakujem aj za leu lebo to si napisala pekne:-)))

ahojte baby,prosim o radu.Mam 30 a 5 ročnu dcerku a znovu sa u mna hlasia materinske pudy.Lenže liečim sa na pan.poruchu a depku už rok.Uživam Cymbaltu a rivotril a velmi sa bojim že ak otehotniem a vysadim lieky tak to nezvladnem.Bolo mi už celkom fajn ale posledne dni mam zasa tie blbe pocity v hlave,navaly tepla,bolesti hlavy.Psychiatrička mi povedala že tehotenstvo je hormonalan zmena a že mi bude dobre aj bez liekov ale po tom čo tu čitam mam velke pochybnosti.A čo ked sa to prave ešte zhorši?Nebrala niektora z vas tento liek?Viem že mi nikto nezaruči ako mi bude ale mam strach sa odhodlat,no nechcem aby dcerka bola sama.poradte prosim

Ahoj, Kamka, akurat dnes som vysadila Cymbaltu, tak ma toci, neviem zaostrit zrak a podriemkavam, uvidim co bude dalej... Mam 38 a nechtiac som v 4.tyzdni. Okrem tychto tazkosti mi je zatial fajn, az na tie myslienky - aky to moze mat vplyv na dietatko. Doktorka bola ale zhrozena zo mna, odporucili mi genetiku.

PRE KAMKU: Ahoj Kamka, ja beriem Cymbaltu asi rok, chcela by som uz babatko, tak som sa na to vcera pytala lekarky a vravela, ze by som ju mohla brat aj v tehotenstve, ale nakolko pravdepodobne z nej mam aj problemy s akne, tak mi povedala, ze mi da nieco ine, tak som zvedava, ze co:) zajtra k nej idem opat, dam vediet:)

kamka, ja osobne nepoznam tieto lieky co beries...a bojim sa ti nieco poradit ked sama neviem...myslim ze v teho moze telo reagovat rozne ale za pokus to stoji..vzdy je tu niekto kto ti pomoze, skus sa popytat psych.co potom ak ti bude zle ale vela zien lieky bralo pocas celeho teho aj ked odporuca sa prve tri mes.nic nebrat ale ak by bolo velmi zle tak mozes ale to by ti najlepsie poradila psych. no ja som stretla minuly tyzden pani ktora brala cele teho AD (ale nic mi nevraveli tie nazvy liekov) ale brala stale...a jej syn ma asi tak 12,13 r. a je uuuuuplne v pohode, zdravy, beha hore-dole a je zlaty:-)))

Ahojte, tak si to tu citam, a som vdacna, ze nie som na svete sama s touto diagnozou. Mne to zacalo pol roka po porode. Maly ma teraz tri roky. Ja som mala vsetko tak strasne vysnivane, ake to bude uzasne. Vobec ma nenapadlo, ze by ma nieco ako PP a depresie mohli znicit. Nikdy som nevedela pochopit kolegynu, ktora ma depresie, ako tak moze zit. No teraz sa mi otvorili oci a na svet som sa zacala pozerat inak. Asi som bola velmi kriticka, a potrebovala som takuto ranu od zivota, Vzdy si hovorim ,ze vsetko zle je na nieco dobre, Ale naco je len PP a depresie? Nemozem sa naplno venovat synovi a to ma nici este viac. Zacalo sa to tak, ze maly bol velmi uplakany od narodenia, vobec nespaval, bola som celkovo strasne vycerpana, navyse bol maly casto chory. Nech isiel nejaky virus po druhej strane cesty, urcite ho dostal. Takze nemal ani rok a v sebe uz asi 5 ATB. A ked mal asi pol roka, vsetko to na mna dolahlo, videla som sa ako uplne nemozna mama, nic som nestihala, kamaratky stihali vsetko, chodili na vylety, organizovali navstevy...mama za mnou chodila kazdy den, a varila nam, lebo ja som mala maleho stale na rukach, aby neplakal. Nakoniec sme zistili, ze bol velmi smadny, ale nasa doktorka mi zakazala davat mu vodu, tek sme ho trapili asi pol roka o smade!!! Dr. som zmenila a bolo vsetko O.K. az na to, ze so mnou uz to bolo dost zle. Potrebovala som sa vyrozpravat, ale nikto to nechapal, ja som sa cely zivot tvarila tak, ze vsetko zvladam, a zrazu som bola v posteli ako taka troska. Triasla som sa, mala som asi horucku, vysoky pulz, ak krvny tlak. Behala som po vsetkych moznych vysetreniach, ale nic nepomahalo. Vsetko bolo O.K., ale ja som sa citila stale zle. Presla som neviem kolkymi liekmi, az mi sadol Ansilan a Seroxat. A k tomu Magne B6. Ansilan som po roku a pol zacala vysadzat, ale asi rychlo, lebo sa mi vsetko vratilo, tak som zacala odznovu. A teraz po daslich 4-och mesiacoch som bola uz len na pol tebletke Seroxatu kazdy druhy den, ale asi aj to nie je v poriadku, lebo mam zase strasne zavrate, a tak som dostala Polvertic, a davam si aj Ansilan, Seroxat a Magne B6. Uz sme zacali uvazovat o druhom dietati, ale ja mam taky dar, ze ked sa mi zacne darit, som z toho taka nadsena, ze dostanem ranu od zivota a som na liekoch znova. Tak sa zase drzim pri zemi, a zmierila som sa s tym, ze budeme mat len jedno diata. Manzel ma posiela stale ku psychiatrovi, alebo psychologovi, ale ja sa bojim. Tieto lieky mi naordinovala neurologicka. A ked isem ku nej, mam posit, ze nikto nevie, na co sa liecim, ale ked pojdem ku psychiatricke... Ale, tusim, aj tam uz pojdem, len nech ma niekto z toho dostane... VIete mi niekoho v Bratislave poradit? Ja sa tiez bojim otehotniet, ked beriem lieky. Lebo pri synovi som sa drzala striktne zdravej stravy, nechodila som medzi fajciarov, jedla som len domacu stravu... No asi som uz vtedy mala so sebou problem!!!

Som rada, ze sa na tuto temu stale reaguje a hlavne vidim, ze nie som v tom sama. Ja trpim depresiami od 19, ale uspesne sa mi ich darilo prekonavat, samozrejme za pomoci liekov. TEraz som vsak tehotna 17 tyzden a depka prisla znova. Prepuklo to tym, ze prve 3 mesiace som stale vracala, lenze teraz uz nevraciam, kvol tehotenskej nevolnosti, ale uz je to psychicke. Musela som zostat na PN, mam strach aj chodit von, aby som sa niekde nepovracala. Nedalo sa to uz dlhsie vydrzat a dnes som isla k svojej doktorke, ktora ma aj vyhresila, ze som si to takto nechala a ma pravdu, len ja som sa bala uzivat antidepresiva pocas tehotenstva. Lenze aj dnes mi to povedala doktorka, ustavicnym vracanim a tym padom aj uberanim na vahe ( pri mojej chudej postave som este zhodila 4 kg ), sa to tehotenstvo moze skoncit predcasne, tabletky su urcity risk, ale je to mensie zlo. Uvidim, ci mi pomozu a ja budem normalna tehulka, ktora sa tesi na svoje dietatko. Drzim nam vsetkym palce, nech nam to dobre dopadne a nech vyhrame svoj boj proti depresii. Prosim, aby ste neprestavali reagovat na tuto temu, moc to pomaha.

Ahoj, uz som ani nedufala, ze mi niekto odpise... Najskor Ti chcem zablahozelat vsetko najlepsie k tehotenstvu. Dufam, ze vsetko dobre dopadne. O chvilu uz budes v polovici tehotenstva. Uvidis, ako to preleti a coskoro sa budes tesit z krasneho dietatka. Tak som si recitala na nete, ze aj pri Seroxate sa da kludne otehotniet a mat zdrave dieta. A to ma trosku povzbudilo. Nie, este sa na to necitim, ale utecha je uz aj to, ze aj pri liekoch sa to da. Najhorsie je, ze ani neviem, ako to mam vysadit. Lekarka mi povedala, ze pomaly, ze, aj teraz beriem po pol tabletke, tam mam zacat brat pol tabletky kazdy druhy den. Ale mne po dvoch tyzdnoch bolo velmi zle. Mala som zavrate, kolisal mi tlak. Tak som sa k tabletkam vratila znovu. Inak, naozaj mas pocit, ze mas depresie? Lebo ja som mala len pocit strasnej vycerpanosti a bezradnosti. Ja neviem, ci to boli depresie. Bolo toho na mna privela. Ale teraz, niekedy mam aj pocit, ze vsetko zvladnem bez liekov. No potom... pridu dni, kedy mi kolise tlak, busi srdce... a je mi zle, a musim si zobrat tabletky znovu.

Ahojte, ja sa pasujem s panickou poruchou veľa rokov ale len dva roky beriem Cipralex s malými prestávkami. Teraz som zistila že som tehotná a lekárka mi kázala vysadiť ho úplne a naraz. Tak tieto prvé dni mám točáky, závrate, únava - také zvláštne stavy v hlave a ešte k tomu veľa práce. Máte niektorá skúsenosť že ste tiež vysadili antidepresíva naraz a ako dlho Vám trvalo dať sa ako tak do poriadku.

Ahoj, ja mam skusenosti s tym, ze som vysadila AD, lebo som si myslela, ze som uz ok. Zo zaciatku v poriadku, ale akonahle prisiel nejaky poblem vsetko sa vratilo a ja som musela uzivat znova. Tak sa mi to stalo aj teraz v tehotenstve, asi rok som neuzivala AD a v 4. mesiaci tehu sa mi depresia vratila, takze uzivam zase. Neviem, ci sa to da niekedy vyliecit, len viem, ze som si povedala, ze uz ich nevysadim.

Prave som prvy den po vysadeni Cymbalty a zacinam sa tocit, tazko zaostrujem zrak a driemem. Dnes som zacala brat kyselinu listovu na predidenie vyvojovym chybam plodu. Uvidim, co to spravi, drzim palce!

Som velmi rada, ze som natrafila na nieco, kde sa dozviem asi viac ako u doktora. Nechtiac som v 4 tyzdni, hoci dietatko by som velmi chcela, ale mam strach z toho, ze skoro rok uzivam Cymbaltu a na nu som bez prestavky presla po 2 rocnom uzivani Ixelu. Psychiatricka bola zhrozena a stratila rec, ked som jej zavolala, co sa stalo. Mam dve deti a 38 rokov, takze vsetko hra proti mne. Dnes som lieky vysadila, som zvedava, co to spravi. A ako na "potvoru" sa citim perfektne.

baby ja som citala uz tolko prispevkov ako beru AD pocas tehu...aj ked som bola na kontrole u psych.tak tam akurat mala pacientku co brala a ja som jej oznamila ze sa chceme tiez snazit o babo a povedala ze nemusim vysadzat...ze ked sa nam zadari tak mam prist a pokecame...teraz beriem 1 serlift vecer....takze sa nebojte a kludne chodte do toho...:-))))

Asi pred 2 rokmi som bola nasadena na cipralex a atarax. Vyšiel mi testa a mam obavy či to zvladnem znova tie iste priznaky teplo do celeho tela tažke nadychovanie atd . Uvažujem o interubcii i ked to dietatko chcem z celeho srdca.

Asi pred 2 rokmi som bola nasadena na cipralex a atarax. Vyšiel mi testa a mam obavy či to zvladnem znova tie iste priznaky teplo do celeho tela tažke nadychovanie atd . Uvažujem o interubcii i ked to dietatko chcem z celeho srdca.

Ahoj, antidepresiva nedělají závislost. Pokud jsou potíže, je lepší je brát, než stresovat mrňouska. Spoustě lidem teď funguje světlo léčba (www.svetlo-lecba.cz) doma. Dá se i kombinovat s antidepresivama. K

ahojte baby, ako sa mate teraz pred vianocami? dufam ,ze ich prezijeme v zdravi a v pohode.posledny prispevok ma velmi potesil pretoze moja tuzba je velka a strach este väsci tak co teraz,ale zacala som bojovat je to tazke a zmeny nalad sa u mna prehanaju ako na koni.raz chcem byt len medzi ludmi potom mi je dobre doma a to sa este len o babo pokusam normalne mam strach co budem robit potom, ale verim ze vsetko zvladnem a tesim sa.prajem nam vsetkym vela zdravia a psychickej pohody,ved aj mi mame narok na deticky, bez toho aby sme sa tak hrozne stresovali.krasne vianoce a vela babätiek v roku 2010 nam vsetkym prajem z celeho srdca

Ahoj Naďa,srdecne Ta zdravim a prajem krasne a pohodove vianoce,nebudem Ti hovorit ze vsetko bude ok ked sama trpim tak ako ty,No na druhej strane ti zavidim,ze ty si uz tehotna si.Ako rada by som s tebou menila aspon by som stale nemusela rozmyslat ci do toho ist alebo nie.Ja som tehotna bola a nezvladla som to a viem ako sa clovek potom citi,ked ide na prerusenie.stale na to myslim a vycitky su hrozne aj ked je to uz viacej rokov.Dufam ze sa mi to podari.tiez sa bojim,ze sa mi to vrati a ,ze to nezvladnem,zblaznim sa ,zomriem a pod.no proste horor.Ty len pekne lieky uzivaj ,ale v mensich davkach a uvidis ako to pojde budes v pohode ty aj miminko.Naco sa stresovat ked sa mozu uzivat aj v tehotenstve,len kazdy lekar ma na to iny nazor.A zomriet a zosaliet nas snad nikto nenecha,tak hlavu hore a bojuj,ozvi sa ako si sa rozhodla drzim palce

Ahojte dievky ! Tak som na tom podobne ako vy... Seroxat uzivm uz tri roky a to podla mna dost vysoku davku - 60 mg denne. Trpim panickou poruchou, na to najhorsie obdobie radsej ani nespominam. Bolo to priserne, ale tie tri roky, co uzivam seroxat, mi je fakt skvele. Mam dve krasne zdrave dcery, ktore som ale mala este v case, ked som ziadne lieky nebrala. No a dnes.... dnes som sa dozvedela, ze som tehotna. Volala som mojej cvokarke a ta mi povedala, ze by sme to mali teraz vysadit, aspon na prvy trimester - kazdy den o 10 mg menej, az na konci tyzdna nebudem brat nic. Strasne sa toho bojim. Co ak sa mi stavy vratia ? Co ak tu budem cele sviatky v depresii a s placom pred mojimi detmi ? Co ak cele to tehotenstvo nezvladnem ? Kto sa mi postara o deti ? A co ak budu mat tie tabletky nejaky vplyv na babo ? Baby ja dnes len placem, som fakt zufala.... na potrat sa bojim ist - co ked budem mat z toho este vacsie depky ? Okrem toho, vzdy sme s muzom tuzili po dalsom babatku... co mam robit ???

Ahojte dievčatá! aj ja som jedna z tých "šťastných", kto musí brať antidepresíva, konkrétne Stimuloton. S manželom sme sa rozhodli mať bábätko. Dlho som sa rozprávala s lekárkou o tom, či vysadiť AD alebo nie. Povedala mi celkom zaujímavú vec, že mnohí lekári veľmi drasticky vysadia pacientkám AD z dôvodu, že nechcú riskovať, že by sa dieťaťu nieco stalo, ale vlastne nechajú pacientku v ťažkých psychických stavoch. a ja osobne si neviem predstaviť, ako by som vlastne počala dieťatko v takých stavoch, v akých som bola bez liekov, veď to by mi ani nešlo. Preto som sa po zvážení všetkých okolnosti rozhodla ponechať si likeky a pokusiť sa mať dieťatko aj tak. Moja pani doktorka má pacientky, ktoré majú krásne zdravé deti a celý čas berú AD.

ahoj,Sweety velmi si ma potesila slovami ktore si napisala a napisala si ich velmi pekne,chcem ti podakovat dala si mi silu bojovat dalej a nevzdavat sa svojho sna.Este raz dakujem a daj vediet ako to pokracuje dalej.Inak vsetko dobre do Noveho roku 2010,nech sme vsetci zdravi a stastni a splnia sa nam vsetky sny a tuzby

Ahojte baby, dufam, ze ste prezili krasne Vianove, Nadka, presne toto som citila ja, ked som sa dozvedela, ze som tehotna, teraz som uz v 31. tyzdni tehotenstva, uzivam xeroxat a diazepan. Pomaha mi to a vdaka tomu, ze som ich zacala v 5.tom mesiaci uzivat, si teraz svoje tehotenstvo uzivam. Pohyby dietatka su nadherne. Klamala by som, keby som tvrdila, ze som uplne bez obav, ano, niekedy ma premknu pocity strachu, bojim sa najma toho, aby sa to po porode nevratilo. Kvoli liekom nebudem moct kojit, ale s tym som sa uz zmierila, prolaktin - hormon, ktory podporuje tvorbu mlieka vyvolava tzt. laktacnu psychozu, takze aj preto, sa kojenie u mna vylucilo. Ale tieto obavy ma rychlo prejdu, ked si pozeram vecicky, ktore mam nachystane pre male, pohyby a vtedy si uvedomim, ze som stastna a vdacna, ze som tehotna. Viem, ze to nebude lahke, ale treba bojovat a nevzdavat sa. S liekmi a s pomocou doktorov to zvladneme. Budte silne.

ja trpim deresiou 11 rokov.mam podozrenie ze som tehotna.velmi sa bojim a mam 38 rokov.na potrat nepojdem ale neviem ci to zvladnem bez liekov.ma s tym niekto skusenosti,,,,,

ahojte. zvykla som sem davnejsie prispievat a ani neviem co ma napadlo pozriet sem-uz som aj zabudla ze existuje nejaka stranka...len som vas chcela potesit na srdiecku a priklanam sa k nazorom tych bab co spominali ze je lepsie ponechat AD radsej ako sa stresovat...u mna bolo uz len rozhodnutie ze chcem bejby, ze ideme do toho take tazke a teraz ked uz do toho ideme tak pol roka "makame"a nic ale toto mi starosti nerobi...tiez som si presla dnami ked som si povedala "boze dufam ze to tento mesiac radsej nevyjde" potom som bola ok a plna tuzby a strasne som to chcela..neviem sama ako to bude pokracovat ale jedno viem isto AD nevysadim a som rada ze psychiatricka sa tiez k tomu priklana-vlastne ona sama mi povedala ze nie je nutne vysadit. ja si pamatam ked som mala obd.ze mi bolo ok a tak som vysadila ale nebolo to dobre a radsej som sa vratila k liekom a presvedcila som sa ze radsej ich budem brat...radsej ich budem brat cely zivot len nie zazivat tie hrozne stavy. tak vam drzim palce dievcence a netrapte sa same s problemami a ked citite ze to nie je dobre radsej sa obratte na odbornika ako trpiet zbytocne bez liekov-oni su tu od toho a vedia "usit"spravny liek na kazdu jednu chorobu. je to taka nasa choroba duse ale berte to tak ze aj horsie by mohlo byt a kym dokazeme existovat a tesit sa z malickosti tak sme na dobrej ceste...pekny novy rok hlavne vela psychickej pohody a pochopenia od okolia...drzte sa

Ahojte baby, tak pisem znova. Momentalne som v 12tt a asi tak 3 tyzdne som bez liekov. Po konzultacii s gynekologom, farmakologom, genetikom a psychiatrom som lieky po zisteni tehotenstva vysadila. Brala som tri roky seroxat 60mg denne a bolo mi fakt super ! No teraz sa to povedat neda. Zacinam byt zufala. Vyzeram hrozne, zniceno, nic ma netesi, neviem mat z nicoho radost, stale som nervozna, kricim po detoch... nevladzem, som unavena... Panicke ataky sa ma zatial nechytaju, ale mam pocit, ze zo mna zacina byt troska. Co mam robit ??? Takto predsa nemozem existovat ! Psychiatricka mi povedala, ze ak to bude neznesitelne, nasadi mi Vellbutrin, ze vraj je v tehotenstve najmenej skodlivy. Ale samozrejme kojenie neprichadza do uvahy. Fakt som nestastna, toto bude moje tretie babo - prve dve som kojila rok a pol. A teraz ? Vsetky maminy sa budu vedla mna vytesovat z toho, ako im babo krasne baba materske mliecko a ja budem nad tym mojim s flaskou. Baby kde sa vzala tato svinska choroba ?! A preco si nemozme jednoducho vychutnat tehotensvto, po ktorom tak velmi tuzime ???!!! Bez posratych liekov ?!

ja som pisala ohladom mojto tehotenstva.no tehotna nie som.berim dlhodobo ad mala som strach ako by som to zvladala.prezila som si svoje.ten kto to nezazije nepochopi.no som teraz dost sklamana tuzim po dietatku aj ked ten strach je velky.preto ti prajem vela sily verim ze to zvadnes.neboj sa nie si sama.je vela zien s takym problemom.a su aj lekari ktori nam pomozu. niekedy napis ako si na tom.drzim palce

Nadka, neboj sa, ja som sa takto presne citila na zaciatku tehotenstva, nevedela som si predstavit, ze to dotiahnem do konca a teraz som v posledom mesiaci a citim sa dobre. Lenze beriem lieky, zacalo som ich brat po 4. mesiaci, doktora povedala, ze po 1. trimestri je to uz mozne, mala viacej pacientok, ktore lieky brali aj v tehotenstve a narodili sa i zdrave deticky. Kojit nebudem, uz som sa s tym zmierila, dolezite je, ze babo bude mat spokojnu a veselu maminu. Urcite sa nevzdavaj a ani sa nebran uzivaniu liekov, zial, je to tak, bez liekov to asi nezvladame a v tehohenstve obzvlast posobia aj hormony na psychiku, cize sme k tomu este nachylnejsie. Prajem vam vela zdravia.