Ivča, ja sa ti nedivím, že máš chuť zo všetkým praštiť. Vieš koľko krát sa to stalo mne? Fakt, že ťa prepadajú ataky strachu, mi nie je cudzie. Ja si tiež vešr pred spaním naplánujem čo budem robiť na druhý deň - a, skutek utek- zabrzdí ma stach. Mám šialený strach z cestovania, stetávania sa s ľuďmi, účasti na rôznych spoločenských akciách (chodia mi domov desiatky pozvánok). V prvej chvíly si poviem - fajn, pôjdem tam, bude to zaujímavé... Potom chytím atak strachu a ostanem doma. Je to možné? Je. Každého, kto na tento portál píše a popisuje svoje problémy s chorobou, chápem. Niekedy si poviem, napíšem, budem sa snažiť pomôcť, veď nie som sprostá, potom sa však stiahnem do vnútra vlastnej ulity a odmlčím sa. Je mi to ľúto. Chcela by som teraz pozdraviť Toma, ktorý je na tom s braní Asentry na začiatku a mal s tým dosť problémov. Tom, pochopila som, že liek, ktorý si bral predtým ti nepomohol a jeho účinky boli také, že si nežil, len prežíval. Budem rada, ak ti nový liek zaberie a pomôže. Pripomínam ti však, že Asentra pôsobí sai dva roky, potom si na ňu organizmus tak navykne, že vlastne stráca účinnosť. To sa stalo mne. Keby som si namiesto Asentry vzala lentilku, efekt by bol rovnaký.
Tom, predovšetkým sa snaž nestratiť priateľov, hovor o svojej chorobe (jasné, že nie každému), vy svetľuj svojim najbližším čo sa s tebou deje. Snáď u nich nájdeš pochopenie a pomoc. Si mladý, vieš akú máš diagnózu, zrejme vieš aj to, že depresie a PP sú liečiteľné, no nevyliečiteľné. Keby farmaceutický priemysel vyvynul liek na úplné vyliečenie psychosomatických ochorení, tak by jeho trh skolaboval. Si rozumný, vzdelaný mladý muž, budeš sa musieť so svojou chorobou naučiť žiť. Prijať ju. Bude to tažké, ale, dá sa to. Neviem aké máš záľuby, ale ak ti AD zaberie, pomaly sa ku všetkému čo ťa tešilo, bavilo a vnútorne napĺňalo, vráť. želám ti veľa
Přidat nový komentář